Prešli sme okolo futbalového ihriska odkiaľ išli školáci a pokrikovali po nás, že sme kokoti až sme sa dostali na zástavku. Tam za nami došiel chalan asi v našom veku a z toho čo na nás začal mlieť som pochopil maximálne to, že chce cigaretu. Ak som hovoril, že pani na letisku v informáciách som nerozumel, tak jemu som nerozumel vôbec nič. Snažil sa s nami rozprávať, musel som mu hovoriť nech opakuje vety , ale už z toho dialektu som tušil, že on je originál postava z Trainspottingu.
Pýtal sa nás aký druh marihuany máme najradšej a ja som sa mu snažil vysvetliť, že tu si moc nenavyberáme on mi veselo odvetil, že najradšej má Spice. Ak neviete, čo to je, odporúčam krátky dokument od Vice. Potom však veselo dodal, že najradšej si dáva efedrín, alebo čo to bolo za sračku a pobral sa preč. Popravde som rád, že sme ho nestretli v noci. Samozrejme na miesto, kde sme chceli ísť, išli až dva autobusy denne, takže sme našli vlakovú stanicu a doviezli sa na miesto, kde bola križovatka, 10 domov a McDonald.
Tam sme skúšali stopovať asi tri hodiny, dvojica pred nami stopla a my sme čakali a začalo sa nebezpečne zmrákať. Teraz je dobré spomenúť, že spolu s predchádzajúcim blogom je to stále deň č.1, pretože na nohách sme boli cca od 6:00 a stmievať sa začína cca o 22:00. Nakoniec nám zastavila dodávka, v ktorej bol 45 ročný škótsky horolezec a v tej chvíli začalo silný dážď. Našťastie, okrem jedného spotu, ktorý spomeniem neskôr, sme už takéto problémy so stopovaním nemali.
S naším záchrancom sme štandardne potárali, ako sme neskôr zistili každý Škót je hrdý patriot, neznášajú Anglicko (hlavne pre to, že cez referendum na nich tlačili kvôli členstvu v EU a teraz cez Brexit ich celkom ojebali ) a všetci majú radi Európsku úniu. Takže žiadny retardovaný nacionalizmus ala Kotleba. Viezol nás asi hodinu a pol, takže sme sa konečne dostali na Vysočinu a popravde som z toho sral aké to bolo epické. Scény z týchto miest boli použité vo filme James Bond Skyfall, takže pogooglite ak chcete mať predstavu ako to vyzeralo.
Nakoniec nás vysadil pred pohorím ktoré sa volá Tri Sestry. Smerom od nich bolo všetko zaliate lúčmi zapadajúceho Slnka, fúkal mierny vietor jediné čo kazilo idylku boli malé mušky. Tu si dáme edukačné okienko. Ide o mušky, ktoré sa najviac podobajú na tie vínne, teda tie čo sa množia keď nahnije sladké ovocie. Títo škótsky zmrdi sa ale pohybujú v rojoch a keďže sú taký maličký nenechajú na rukách žiadne ranky, pľuzgiere, ale je to taký nepríjemný svrbivý pocit a to po človeku lozia po stovkách.
Jediné čo na ne zaberá je sprej, ktorý sa dá kúpiť len v Škótsku, alebo veľká sieťka cez hlavu a nejaké rukavice, áno aj tak tam chodia turisti. Ja som si zobral najdrahší sprej proti hmyzu aký som zohnal tu u nás a vôbec nefungoval. Každopádne na konci výletu sme sa od miestnych dozvedeli, že si už dlho nepamätajú leto, kedy ich bolo tak málo, lebo je vraj normálne, že človek má celú ruku čiernu. Samozrejme hlavný výskyt je Vysočina a pri zdrojoch vody.
Oukey back to story rozložili sme stany rovno pod horou, uvarili večeru a išli sme spať. Aj napriek počiatočným problém deň dopadol super........... otvorím oči a je mi zima, som mokrý a fúka tak silný vietor, že mám strach, že odtrhne stan. Pre hejterov smutná správa nie nepomočil som sa, problém, je že keď sme stavali stan niekto z nás pri zaväzovaní plachty o tyčky, neurobil na jednej tyčke dobrý uzol a v noci začala taká klasická letná škótska búrka, teda bez bleskov ale fúka tak silný vietor a prší tak prudko, že to len tak niekde nezažije. Ja som sa v spánku musel pretočiť, prehadzovať a oprel som sa chrbtom o stenu stanu, na ktorý bola nalepaná mokrá plachta, takže to už nemusím moc popisovať čo sa vlastne stalo.
Môj "spolubývajúci" mi oznámil, že sa párkrát v noci zobudil na to ako trasie celým stanom a mal strach, že ho odtrhne a ja som si v kľud spal. Keďže on bol suchý obliekol sa, išiel von napraviť škody. Našťastie som sa pred cestou vybavil dobrým spacákom a taktickou karimatkou takže to za hodinu uschlo a ja som si nachvílu ľahol a ešte som zaspal. Horšie bolo, že dážďa a vietor neprestával, boli tri hodiny poobede a my sme sa nemohli pohnúť z miesta. Najzábavnejšie na tom bolo, že pred tromi sestrami je vyhliadka, kde zastavujú autá a ľudia si fotia hory, takže ktovie čo si pomysleli, keď tam videli v diaľke dva malé stany, ktoré sa hýbu pod náporom vetra.
No zas to je celkom dlhé, takže tretia časť bude venovaná tomu, ako sme sa vlastne stratili v horách a áno stalo sa to ešte v tento deň a pokračovalo celú noc.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
feelagain
26. 5.mája 2018 17:17
oveeeela viac takychto, od tvojho prveho blogu hrozne slintam nad fotkami
6
Mne trebars ranny chlad nerobi dobre a potom mi prekruti creva a uz si to davam
7
@tomias aha tak ja som okrem tabletiek proti bolerioze musel brat aj tabletky na creva lebo tie lieky vraj davaju zabrat traviacej sustave tka som bol v poho
10
Tu si to pekne v teple a suchu prečítam a na párty sa budem tváriť, že som to zažil ja.
@8 @9 A sexuálne veci si láskavo dohadujte súkromne, fuj.
@8 @9 A sexuálne veci si láskavo dohadujte súkromne, fuj.
11
@antifunebracka ujebalo mi dekel až teraz mi došlo ako to vypadá . Daj vediet ci budes mat uspech
Napíš svoj komentár