Vidím to na viac dielov, išli sme stopom , stratili sme sa v noci v horách a podobné srandy je o čom písať, ale kedy budú časti dva,tri až neviemkoľko netuším lebo som celkom lazy a aj k tomuto dielu som sa odhodlával tak tri mesiace.
Oukey, na začiatok čo je to tá Vysočina. Dá sa povedať že je to druhá polovica Škótska, tá prvá je Lowlands a je veľmi riedko osídlená. Vo Vysočine prší a preto je tam málo turistov, čo som hned považoval za výhodu. Je to taký Island s trošku menšími horami a bez gejzírov a s menej turistami. Môj plán ísť sám postupne pribral troch ďalších ľudí. Výlet na 14 dní, stopovanie a stanovanie. Hostely a prenajaté auto padli, je to tam totiž kurevsky drahé, lebo aj tých pár málo hostelov je už mesiace dopredu vybookovaných a ceny sa pohybujú okolo 150 libier na noc. Nechceš, čo nám potvrdilo aj pár turistov, ktorých sme stopli, ale o tom podrobnejšie neskôr.
Samozrejme náš low cost výlet nabral na cene tým, že chlapci si zabudli kúpiť letenky v predstihu a cena sa strojnásobila, pretože sme to riešili tak dva mesiace dopredu. Odlet bol z Katovíc, prestup v Londýne a potom do mesta Glasgow. Dva týždne pred odletom sa objavila prvá komplikácia a to, že som dostal boreliozu, teda ma poštípal kliešť. Doktorka ale zhodnotila, že do Škótska môžem ísť ak sa desať dní z výletu vyhnem pitiu whisky a prudkému slnku (ako som sa stal Deadpoolom vďaka výnimočne slnečnému počasiu čakaj tak v tretej časti).
Takže prvé stretnutie zo Škótmi bolo v lietadle z Londýna do Glasgowa. To som poznal tak, že z nich tiahlo a nerozumel som im. To, že sme už nad Škótskom som poznal podľa toho, že nebolo vidieť z lietadla ani prd iba mraky a keď sme klesali iba pršalo. Prvú noc sme sa rozhodli stráviť na letisku a ráno sa dostať z mesta.
Prvá zaujímavosť - všetci pracovníci SBS mali na predlaktí vytetovaného nejakého hada, v meste som si to všimol u viacerých osôb, asi to bol futbalový klub + každý , kto mal takúto kerku vypadal ako úplný vidlák. Prvý kultúrny šok zažili moji kamoši, keď si chceli kúpiť nejaké pivečko, alebo whisky a v Tescu im s úsmevom oznámili, že po desiatej sa už chlast nepredáva.
Prespali sme na gaučoch letiskového baru, kde nás pochopiteľne o štvrtej ráno zobudili aby sme vypadli a okolo nás každý dostával kávu. Teraz odveci vsuvka, ale Slovan sa nezaprie a pri kontrole letu do Londýna jednému Poliakovi predomnou zhabali asi 10 fliaš kompótov. Bonus bol, že neboli ani domáce, ale mal ich z nemenovaného obchodného reťazca.
Takže naše úlohy na ráno boli sa dostať stopom von z Glasgowa ideálne do Fort Williams a predtým kúpiť dva plynové horáky na varenie a karimatku. Toto sa nám celkom úspešne podarilo, išli sme do najväčšieho hiking shopu v krajine, taký obrovský obchodný dom na čisto turistické veci.
Tam sme sa ešte dopravili MHD a zistili sme, že škola je v plnom prúde kedže sme videli deti v rovnošatách. Kým sme však zistili, ktorou MHD máme ísť,stratili sme dosť času lebo... Išli sme na informácie a áno tá pani za okienkom nám čosi ochotne vykladala, ale ja som jej rozumel úplne hovno a to som celkom zdatný v angličtine a podobne na tom boli aj moji parťáci.
Takže vybavený zásobami sme započali stopovanie pri benzínke a rozdelili sme sa na dvojice. Tu sme narazili na ďalší problém. Na benzínke mali akciu pre všetkých čo prišli natankovať,dostávali koláče a balóny, predavačka vybalila dj zostavu pred benzínkou a púštali rádiohity. Takže pochvíli na nás vybehla asi šéfka pumpy a vyfakovala nás dopreč. Postupne sme sa posúvali vyššie, čo bolo milé je, že najlepší spot na stopovanie nám sami od seba radili starí ľudia.
Každopádne, ubehli tri hodiny a my sme stopli hovno, to isté druhá dvojica a boli sme od seba asi 2 km ako sme každý kráčali iným smerom. Čítal, že dostať sa z mesta je pomerne ťažké ale toto som nečakal. Ako tak stojíme a striedame sa a ja čakám v tieni pristaví sa pri mne Ind a dá sa so mnou do reči. Vysvetlím mu našu situáciu a šéfino vytiahne peňaženku, že nám dá peniaze na vlak, alebo bus. Ja sa mu snažím vysvetliť, že mi práveže chceme isť stopom a máme peniaze aj na bus, vlak on mi však hovorí, že na tom trvá, dáva mi 50 libier a lúči sa so mnou .
Dobre už sa mi nechce. Sľubujem, že druhá časť bude záživnejšia a pobavíme sa o tom ako sme stretli originál feťáka ala Trainspotting, ako sa nám podarilo konečne stopnúť a ako sme sa stratili v horách.
Skutočný príbeh
Komentuj
7 komentov k blogu
1
pubertslatinocelny
23. 5.mája 2018 07:29
Zaujímavé. Dúfam, že s tými ďalšími dielmi sa poponáhľaš
5
Jebať Škótsko, radšej povedz, ako to dopadlo s tou zadanou holkou, čo sa ti ľúbila!
Napíš svoj komentár