Dôchodca z Austrálie nás odviezol na trajekt, ale pôvodne sa narodil v Škótsku, kde si ako mladý myslel, že je škoda tam stráviť svoj čas a odsťahoval sa. Teraz je na dôchodku a cestuje po Európe narozdiel od našich dôchodcov, ktorí cestujú akurát tak po lekárňach. Pýtal sa nás, či poznáme Game of Thrones, pretože po Škótsku sa chystal do Chorvátska aby popozeral lokality z natáčania.
Mladý podnikateľ, asi v našom veku, ktorého zaujímal komunizmus. Myslel si, že to je dobrý systém. Ked sme vystúpili, už si to nemyslel. Asi 30 kilová, 50 ročná vetchá žienka, ktorá nám cestou ukazovala, na ktoré kopce závodne vybehla. Martu z Poľska na ktorú sa vysral pred výletom frajer a tak už druhý mesiac sama stopuje po Škótsku. Prvý deň sme to zakempili pod mostom a na druhý deň sme išli do reštiky, kde bol aj domáci pivovar na originál raňajky a mali tam stovky fliaš z rôznymi druhmi whisky. Nádhera. No a na druhý deň prišli problémy. Už som spomínal moje antibiotiká na boreliózu, ktoré som poctivo bral, ale nie to, že by som sa mal vyhýbať priamemu slnku.
Prvýkrát sa to prejavilo, keď nás viezol ateistický učiteľ, ktorý fakoval na každé náboženstvo. Normálne by som sa pridal, ale začalo mi byť veľmi biedne. Dostali sme k dedine Uig, išli sme na každé miesto v okolí a ja som si ľahol a kamoši išli do krčmy. Neva, ráno som sa prebudil celkom fajn na to, ako týpek odvedľa vyšiel ráno pred dom a začal hrať na gajdy. Išli sme na túru na miesto, ktoré ste možno viacerí videl v nejakom filme, dám tu link
a keď sme začali zostupovať dolu, rozostúpilo sa oblaky a začalo svietiť také slnko ako u nás na vrchole augusta posilnené uv žiarením, ktoré je pre tieto kraje typické.
Chvíľu som mal pocit, že mi horí každý kúsok kože, ktorý bol vystavený slnku. Našťastie tam ešte dosť fúkalo, takže odhalenú som mal len tvár a ruky. No rukami som si zakrýval tvár, lebo tá ma neznesiteľne pálila, ale ruky tam som mal pocit akoby mi po nich niekto prechádzal rozpálenými žiletkami. Už mi vyberali nerv zo zubu bez anestézie, ale toto bola najhoršia bolesť akú som kedy zažil. Potom ako sme zostúpili dolu na cestu som pribehol k prvému karavanu s tým, že od nich kúpim akýkoľvek krém proti slnku. Dali mi rovno tri ja som sa nimi natrel a áno hovno mi to pomohlo tak som sa zvíjajúci posadil pod skalu, kde bol aký taký tieň a zakryl som sa pršiplášťom.
Nemka z karavanu, ktorá mi dala tie krémy za mnou prišla s tým, že idú cez mesto a ja vyzerám, že potrebujem ísť do nemocnice. Oukey kamaráti išli bezomňa na Old Man of Storr a ja do karavanu. Situácia v ňom bola takáto. Jej muž šoféroval a my sme sedeli vzadu. Nemka sa ma po ceste pýtala či som videl to a to a ukazovala mi z okna bohviečo, lebo ja som umieral od bolesti. Jej 13 ročná vnučka na mňa hádzala úsmevy a balila ma tam pohľadom a jej 5 ročný brat do mňa hádzal pukance. Nádhera. Pokračovanie nabudúce.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
yeya
20. 3.marca 2019 12:23
no počkaj jak nabudúce? Ja som zvedavá ako si dopadol
Napíš svoj komentár