Dobre pokračujeme. Doviezli ma do nemocnice a ja ako pravý sedlák, hneď ako vošiel som sa spýtal, či mi platí poistenie. Pretože som mal len to základné, jasné, že keď musím žrať lieky s milión vedľajšími účinkami tak sa nepripoistím. Našťastie platilo, teda rovno na recepcii so mnou tá milá dáma spýtala čo mi je, kamsi zavolala a prišla po mňa mladá doktorka a zobrala ma do ambulancie. Popýtala sa ma vecičky, dostal som obklady, čakal som vrátila sa s tabletkami, ktoré mi dala za free a povedala mi, že nechápe prečo mi tak silné lieky predpísali na tak dlho, že u nich sa to berie o týždeň menej, že to mám nechať tak. Možno si to niekto všimol, niekto nie, ale áno všade po mňa prišli a všetko mi priniesli, hold úroveň zdravotníctva o dosť lepšie. 

Ešte som musel čakať kým čosi vypíšu tak som išiel na wc a nejak bez rozmýšľania som zatiahol za šnúrku, takže do 3s bolo pri mne 5 sestričiek, či nepotrebujem pomoc. Bohužiaľ tie tabletky čo som dostal boli na to, aby som ďalej nehorel a na zmiernenie bolesti, ale vraj musím vydržať. Čo bolo smutné, pri odchode som si všimol, že tam majú pokladničku na zbierku, pretože nemocnica má existenčné problémy. No aj napriek tomu som tie lieky dostal zadarmo, takže som samozrejme prispel a pre blbé poznámky, nehodil som tam žiadne mince  

Zišiel som sa s parťákmi a nasledujúca noc bola úplne peklo, taký horúco, svrbiaci pocit, nemohol som spať celú noc tak som si ruky iba prikladal o steny stanu a snažil som sa ich nejak schladiť. Zaspal som cca 4 ráno a mal som bizardné sny. Ráno ma zas zobudili gajdy. Ok plán je, že pozrieme maják + hrady na opačnej strane ostrova. Tak teda stopli sme nejakých starších manželov a odviezli nás doslova doprdele sveta. Ešte sa spýtali či nechceme vodu, že jej majú plný kufor. Jasné, naučený ako z domu na návšteve keď ti strkajú pod nos koláče povieš trikrát zo slušnosti nie a nakoniec aj tak zlikviduješ polku tácky. Tu samozrejme povieš raz nie tak to už nikoho nezaujíma. 

Prdel sveta v tomto prípade znamenala dedina, kde bolo 50 domov. 20 bolo polorozpadnutých, každý dom bol od toho ďalšieho tak 10 metrov, sem tam ovca, žiadny človek a jedna zástavka, kde chodil bus raz denne. Hell yeah takže sme išli k majáku peši a na opačnej strane ostrova bolo extrémne zlé počasie dážd a vietor bičovali útesy  a aj ten maják bol taký obyčajný tak teda fuck off. Plus šlapať tam asi dve hodiny s celou batožinou, nič moc. Okrem pár áut nebolo nidke ani živáčka, všade len ovce a jeden,dva domy dlho nič a zas jeden dva domy. Ak sa zdekovať niekam a byť sám a predsa trochu v kontakte s civilizáciou, asi si neviem predstaviť lepšie miesto.   Na Skye sme už videli všetko, aj ked som to tu nespomenul, mne chýbal len Old Man of Storr, kedže som bol in da hospital, ale tam sa ešte vrátim neskôr v ďalšej časti.

Rozhodli sme sa, že sa opäť vrátime na opačnú stranu ostrova, ešte v ten istý deň a chytíme trajekt na Isle Lewis and Harris, pretože ten ešte meškal kvôli zlému počasiu a na ostrov chodil raz za dva dni, čiže sme mali jedinú šancu, inak by sme dva dni museli stráviť na ostrove, kde sme už všetko videli.  Lenže nikto nezastavoval, všetci ľudia, ktorý odchádzali od majáku nás ignorovali, ja som začal pičovať, lebo na tom druhom ostrove som chcel vidieť pohanské stavby a na ten maják som ako jediný ani nechcel ísť. Kráčali sme  zas peši cca tak hodinu a nakoniec nám zastavili nejaký manželia. Zas nám hovorili, že sa ona sa odtiaľto odsťahovala do Londýna, tam sa spoznali a sú spolu celý život a po vysvetlení našej situácie sa rozhodli, že nás odvezú rovno k trajektu, aj keď je to pre nich asi hodinová zachádzka.  To je koniec. Myslím si, že to ešte vydá na posledné 2, 3 časti. Tieto boli trochu nudnejšie, ale kedže som ja vysadil lieky, znamená to aj chlastanie, čo znamená srandu na ostrove Lewis and Harris a Trainspotting v Glasgowe. Stay tuned  

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tequila  18. 10. 2020 00:14
noo uz sa tesim na pokracko
Napíš svoj komentár