Prvý diel som skončil tým, že som dovysvetľoval prvú vetu, ktorú sa Ježiš modlil. Aby všetko bolo prehľadné, tak tu dám ešte raz celú túto modlitbu(čerpám z Roháčkovho prekladu Biblie): Náš Otče, ktorý si v nebesiach, nech sa posvätí Tvoje meno! Nech prijde Tvoje kráľovstvo! Nech sa stane Tvoja vôľa jako v nebi, tak aj na zemi! Daj nám dnes náš každodenný chlieb a odpusť nám naše viny, jako aj my odpúšťame svojím vinníkom a neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva na veky. Amen."
Pokračuje to tým, že Ježiš sa modlí, aby prišlo Jeho kráľovstvo. Ešte som nikdy nezažil, aby si niekto predstavil pod týmito slovami to, čo aj má. Dôležité je tu vedieť, že nejde o nejaké kráľovstvo, ktoré funguje ako kráľovstvá, ktoré si zriadili ľudia, nie. Božie kráľovstvo je spravodlivosť, pokoj a radosť. Božie kráľovstvo ako som už povedal nie je o nejakom štátnom zriadení, ide o to, aby tieto tri vlastnosti boli zjavené v ľudských životoch, aby tak mohli byť súčasťou Božieho kráľovstva.
Bez týchto troch "vlastností" človek jednoducho nie je súčasťou toho, čo chce Boh zjaviť už tu teraz na zemi. Prečo? Ani jednu z nich nie je možné mať prirodzene, všetky sú od Boha. Ani jedna z nich nesúvisí s emóciami - ako som už v jednom blogu napísal, to že s niekto smeje, neznamená, že aj je šťastný. Emócie totiž môžu byť pravdivé, ale ako som sa aj na vlastnom živote zistil, dokážu aj pekne zavádzať. Ale lepší ako príklad na mne je ten, ktorý je opísaný v Biblii.
Ježiš veľmi dobre vedel, čo Ho tu na zemi čakalo, veď bol Boh. Skúste si predstaviť, že by ste vedeli každý jeden detail hrozných vecí, ktoré by váš čakali a vedeli by ste, že musíte cez to prejsť, aby ste zachránili niekoho iného (v tomto prípade Ježiš aby dal ľuďom prístup k plnosti viery a spasenie). Keby Ježiš konal podľa toho, ako sa cítil, nikdy by spasenie nevybojoval.
Môžete si povedať, no ale bol Boh, tak aký to pre Neho mohol byť problém. Áno, bol Boh, ale počas svojho pobytu na zemi sa vzdal privilégií Boha a "fungoval" v medziach človeka naplneného Duchom Svätým. Prežíval všetky pokúšania ktoré prežívame mi (keďže je napísané, že sa nám stal vo všetko podobným), lenže On, nikdy nezhrešil, a to bol pokúšaný tak, ako nebudú nikdy miliardy ľudí?! diabol Mu na púšti ponúkol, že Mu dá všetky kráľovstvá sveta (lebo ich aj môže dať, keďže sú jeho - Adam mu hriechom totiž dal autoritu, ktorú diabol nikdy nemal mať), ak sa mu pokloní. No Ježiš odmietol v naplnení Duchom Svätým, veľmi dobre vedel, že sú to len smeti v porovnaní s Božím kráľovstvom.
On nikdy nezhrešil. Skúste si predstaviť, aký obrovský tlak na Neho musel byť vyvíjaný, ako vtedy emócie kričali, aby to zobral, lebo to je len jedno poklonenie. Lenže Pán nekonal podľa emócií, ale podľa pravdy od Boha. Týmto som len chcel ukázať, ako veľmi môžu emócie zavádzať, veď keby podľa nich konal, nebolo by dnes asi ani na jednom človeku kvapky pomazania od Boha. Ešte raz chcem ale prízvukovať, že On všetko prežíval tak ako ľudia, lenže On nezhrešil, vždy urobil to, čo bolo potrebné na to, aby tie pocity prehlušil - keď sa blížilo Jeho ukrižovanie modlil sa hodiny, dokedy nemal úplnú istotu v Duchu Svätom.
Ale poďme ďalej. Hneď ako prvé je napísané, že Božie kráľovstvo je spravodlivosť. Nejedná sa o spravodlivosť, ktorá je položená na dodržiavaní zákonov, nie, to je len ľudská spravodlivosť. Spravodlivosť je o počúvaní Boha, o vykonávaní Jeho vôle tu na zemi, o hľadaní Boha. Len vtedy keď ľudia kráčajú vo viere sú v Božích očiach spravodliví. Ale počkať, ľudia sú omylní, tak ako môžu byť spravodliví? Odpoveď je veľmi jednoduchá: sila spravodlivého nie je v tom, že nepadne, je v tom, že opäť vstane! Spravodlivý neskončí v ľutovaní seba po tom čo urobil hriech, nevzdá to, nedovolí diablovi aby si nad ním držal svoju kontrolu, NIE!!! Spravodlivý vstane, zakričí k Bohu, že to ľutuje, poprosí o odpustenie a očistenie a opäť kráča ďalej vo viere a moci Božej slávy! Hallelujah!
Ďalšou súčasťou Božieho kráľovstva je pokoj. Opäť vravím, hocikto sa môže "upokojiť", ale nie mať skutočný Boží pokoj, lebo to, kto ho má, závisí na tom, či mu ho Boh dá. A Boh ho nedá len tak nejakému bezbožníkovi alebo nejakým farizejom dnešných dní, ktorí nemajú ani šajnu o duchovnom svete a o Božej vôli a svojím pomalým, rozťahaným a sevrilným tónom sa tvária, že toto je pokoj. Lenže to nie je pokoj, ale len falošná náhražka, ktorá pred Bohom neobstojí.
V stave Božieho pokoja nie je stres, nie sú starosti, pretože človek ktorý Bohu dôveruje vie, že On sa stará, že On robil ohromné veci s ktorými keď porovnáme starosti dnešných dní, tak sú ničím. Boh stvoril celý vesmír, všetko v ňom. Stvoril prírodu, lesy, lúky, moria, hory, Mount Everest. To všetko ukazuje len na to, že Boh je skutočne mocný a živý Boh. Toto všetko vytvoril tak, že povedal, a bolo. Povedal aby bolo svetlo, a bolo svetlo. Ľudia zabudli, že ako úžasne to dokazuje Božiu moc a slávu. Lenže On stále cez svoje slovo veci zasľubuje a stále vraví a do života tých, ktorí Ho nasledujú celým srdcom vraví len dobré veci. Čo dobré, to znie slabo, On vraví veci do života nepredstaviteľne úžasné! A keď povedal vtedy a stalo sa, tak sa stane aj teraz!
Poviem to na svojej konkrétnej situácii, v ktorej sa nachádzam. diabol útočí na moje zdravie, lenže ja viem, že je v Biblii napísané, že som uzdravený ranami Ježiša Krista a že toto pracuje v mojom živote a nie trápny diablov pokus mi povedať opak! Mám pokoj v srdci, lebo viem, že so mnou je mocný Boh, ktorý ma miluje nepredstaviteľnou láskou a ako je napísané: Videl som Pána ustavične pred sebou, veď mi je po pravici, aby som sa neklátil. (Skutky apoštolov, 2.kapitola, verš 25) A ešte jeden verš: Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám? (List Rímskym, 8. kapitola, verš 31) A naozaj, keď Boh za mňa, čo si diabol môže dovoliť??? Absolútne nič!!! Chvála Pánovi za to!
Výsledok toho je jasný a jednoduchý - skutočný pokoj je len v dôvere Bohu, a tá je darom od Neho.
Ako posledné z toho čo je Božie kráľovstvo som si nechal radosť. Veľmi veľa ľudí si myslí, že žiť pre Boha je nuda, že je to len o robení dobrého, ktoré je ale nudné - a to je lož, ešte k tomu aj riadne veľká! S Bohom nikdy nie je nuda, pretože On koná v prekvapeniach. Ja som dnes nevedel, že Boh chce, aby som toto išiel písať a skutočne ma potešilo, že mi dnes dal tento dar.
Nie tie správne veci sú nudné, ale hriech je nudný, diabol len klame cez emócie, preto sa veci do času zdajú byť fajn, ale potom príde diabol človeka riadne vytrápiť, aby ho na čas opäť pustil aby si myslel, že všetko je a bude fajn. Všetky tie veci a činnosti, ktoré sú akože "normálne" pre tento svet, len už aj tak prázdnych a duchovne mŕtvych ľudí ešte viac vyprázdňujú a zväčšujú vzdialenosť od Boha. Všetka skutočná radosť prichádza len v Božej prítomnosti a v prijímaní darom ktoré On človeku dáva, a On ich dáva hojne.
Stretol som sa s tým, že ľudia si tiež pomýlene myslia, že Boh dáva len veci duchovné, ale to nie je pravda. Aj keď okrem toho duchovného je ostatné márnosť, On chce a dáva svojím deťom dostatok tej márnosti, lebo ju potrebujú na vykonanie toho, čo vykonať na zemi majú. Ide len o to, aby ľudia nehľadali márnosť, ale život s Bohom a On ostatné zabezpečí! Hallelujah!
S Bohom sa je vždy z čoho radovať, veď si stačí len uvedomiť, akú obrovskú obeť priniesol na kríži a dal možnosť každému človeku vyhnúť sa "krížu" tohto sveta a prijať ten Jeho kríž a ako povedal, Jeho bremeno je ľahké. Život s Bohom nie je o trpení, prečo by potom trpel On za nás, ale o prinášaní ovocia na rozšírenie Jeho vyjavenej slávy tu na zemi. Neviem ako vy, ale ja sa teším z toho, že ma nečaká horúce, rozpálené peklo, ale nekonečnosť s Bohom v Jeho prítomnosti a v tej je tá pravá radosť. Vďaka Mu patrí za to, že túto prítomnosť je možné prežívať už aj tu na zemi, aj keď ani zďaleka nie tak ako v nebi, ale aj tak je to nepopísateľne úžasné, mocné, živé, ale najmä skutočné.
No, opäť som chcel popísať význam zvyšku Ježišovej modlitby, ale Boh ma viedol lepšie ako som to mal ja v pláne, tak dopísania pri ďalšom blogu o Pánovej modlitbe.
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Bolí ma, že sa neviem vyjadriť, keď ide o veľké a tajomné veci. Chýbajú mi slová, keď chcem čo i len zdiaľky načrtnúť, čo v tomto stave prechádza medzi dušou a Bohom. To čo sa v tom momente odohráva je také tajomné a intímne, že nikdy si o tom nebude vedieť urobiť predstavu ten, kto to nezakúsil sám v sebe...
Ďakujem, že si napísal tieto blogy.