Beatlesgirl
7. 6.júna 2020 11:22
Pozdravte se navzájem pozdravením pokoje vhodným v této době aneb o hľadaní pokoja počas korony
Korony už máme všetci pokrk, aj ja, ale chcem si toto zapísať, aby som to mohla o 10 rokov vytiahnuť a ukázať mojim deťom, aké bizáry sa diali tie tri mesiace v roku 2020, keď som nemohla vidieť ich tatka, lebo hranice boli zavreté, medzinárodné linky nepremávali a ja som nebola jeho manželka, aby som mohla hranicu prekročiť svojvoľne. Že keď som potrebovala prísť do Prahy na skúšku v škole, musela som si nechať urobiť test na COVID-19, zaplatiť zaň 76€ (pregĺgam nasucho, keďže študentský plat), musela som s negatívnym výsledkom prejsť cez hranicu, ukázať potrebné doklady o štúdiu a o tom, že prisediaci v aute je skutočne môj otec a ide ma iba zaviesť na vlak do Ostravy a tam na ten vlak skutočne aj neskôr nastúpiť.
Dobre! Však ľudia sa majú stokrát horšie, ja viem, kedysi sa aj odišlo do Ameriky a nevedelo sa na koľko a kam a potom sa písali listy a potom prišiel za ťažko ušetrených päť grošov zvyšok rodiny. Kedysi sa aj na vojnu šlo a frajer odišiel na 2 roky buzerácie a po návrate do zlatého civilu to bol vlastne cudzí frajer a už nie ten, čo kedysi. Viem, viem. To mi povedali naši, keď som doma mrnčala, že hen už 6 týždňov, už 8 týždňov, už 3 mesiace som toho môjho nevidela. Nepomohlo to. Iba som si začala vyčítať, že nie som nič schopná vydržať, že môžem byť rada, že nesedím za hranicou u rodičov s tromi malými deťmi bez neho. Ale som tam iba sama, bez neho.
Našťastie ma korona až tak nepostihla, okrem toho odlúčenia s frajerom. Mohla som pracovať na diaľku, učila som moje milované detiská cez online hodiny, naučila som sa pri tom asi tisíc nových vecí a keďže som platila na diaľku znížený intrák, aj som si korunku ušetrila. Ale ozaj iba korunku, lebo som potom dala tých 76€ za negatívny test, o ktorom som dobre vedela, že bude negatívny, keďže som pred tým vyše dvoch mesiacov sedela doma na záhrade pod horou. (Dobre, už sa na to nebudem sťažovať, viem.) Práca ma udržiavala v psychickej rovnováhe, k tomu som ťukala bakalárku a učila sa na mizernú skúšku, ktorú som potom aj tak nedala. Ešte som frajera nanútila, že budeme každý večer volať aspoň hodinu. A tak sa nakoniec udialo, že som znenávidela techniku a chcela som počítač vyšmariť von oknom. Prisámvačku, že ostať ešte týždeň doma s mojimi milovanými rodičmi, home office pražskými deťmi, bakalárkou, poľským frajerom na messengeri, tak ten počítač vskutku vyšmarím. Potom som teda našťastie prišla späť do Prahy, neurobila skúšku, revala týždeň a šla von asi s 3 ľuďmi a to bolo božské. Ešte stále neviem, čo idem robiť so životom bez tej skúšky, je mi trápne a dorevu, keď sa ma niekto pýta na životné plány a na to, či už konečne budem aspoň ten posratý bakalár. Nebudeeeem, kamoši. Ani sa ma na to nepýtajte, prosím, keď ma stretnete. Rada vám vyrozprávam tisíc iných príbehov z môjho života, len toto ešte chvíľu potrvá, kým spracujem, lebo sa hnevám sama na seba a tiež na ľudí, ktorí prehlasujú, že peďák urobí každý s prstom v zadku. Ja očividne nie som každý.
A tak som sa vyrozprávala z vlastnej frustrácie, prinavrátila sa k sebe a vlastne zistila, že sa vôbec nemám až tak zle. Zvláštne na tomto korona období je pre mňa sledovať bezdomovcov. Aj teraz, pozerám na jedného cez okno, ako preberá smetiaky. Tu v okolí intráku ich vidím každý deň. A človek by si povedal, že pre nich sa nič také nezmenilo, no potom sa ten pán bezdomovec otočí a má na tvári rúško. Inak je to mladý človek, môže mať okolo tridsiatky a vždy ho vidím upratovať okolo koša to, čo tam naprasia študenti. Jeden by až nadobudol dojem, že pracuje pre nejaké pražské verejné služby, ale nie je to tak. Bohužiaľ. Inak, minulý rok som k narodkám dostala od kamošiek prehliadku Prahy od Pragulicu. Prevádzala nás bezdomovkyňa Katka a aj po troch rokoch života tu, to bolo ako prejsť sa úplne cudzím mesto. Odporúčam to každému, kto sa ocitne v Prahe plánovane, je to skvelá vec a podporíte tým super projekt. Ale skočila som od online bohoslužieb k bezdomovcom, v tomto skákaní z témy do témy som majsterka sveta. Myslia si to aj vyučujúci, čo mi opravujú eseje, možno aj preto tú skúšku nemám.
Kamoši, pozdravte se navzájem pozdravením pokoje vhodným v této době. Tak, ako som to počula dnes na omši. Ja dám pozdravenie pokoja sama sebe, lebo sama so sebou mám aktuálne najväčší nepokoj. No a ešte s frajerom, ale tam sa to hneď obráti, keď sa otvoria poľské hranice a ja mu romanticky skočím do náručia, o tom som presvedčená. Buďme k sebe láskaví, buďme hrdí, že sme to zvládli prežiť až sem, buďme vďační, milujme a odpúšťajme, dávajme nové šance iným ľuďom, aj sami sebe. A na konci dňa je aj tak konečne všetko tak, ako má byť. Ako v Záhrade.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
@motovidlo323 vďaka za názor ...a či ja som tam niekde spomínala senilného starca na obláčiku a že na takého verím? To je podľa mňa tvoja predstava podoby kresťanskej viery ale tá taká vôbec nemusí byť a vlastne vôbec nie je
a chápem, že tá veta zapácha slovgličtinou, ale pozri si Záhradu (ten film) a bude dobre, pochopíš, myslím si
maj najkrajší deň!
a chápem, že tá veta zapácha slovgličtinou, ale pozri si Záhradu (ten film) a bude dobre, pochopíš, myslím si
maj najkrajší deň!
3
Tak ono už aj kňazi nepriamo uznali, že modlitby ani reliqie ani kresťanské procedúry nemajú ABSOLúTNE žiadnu moc, keď ich zrušili qôli korone To sa doteraz nikdy nestalo, furt sa aspoň hrali, že to funguje, takže preto ma to preqapilo A skôr som narážal na to, že nemám rád, keď niekto prekladá "At the end of the day" v tomto kontexte otrocky ako "na konci dňa" To len taká konštruktívna kritika, ale tvoj optimizmus sa mi ľúbi!
Napíš svoj komentár
Inak tá veta "A na konci dňa je aj tak konečne všetko tak, ako má byť. " znie strašne nechutne slovgličtinou
Zvyšok bol fajn