Naše šance sú ako lode, ktoré neustále plávajú a vchádzajú do nášho prístavu, aby sa nám mohli ukázať, pokecať s nami čo nového a pomaličky sa zoberú na odchod.....
Každá je iná..
V každej je niečo, čo vás okamžite zaujme, šokuje a omámi.....
Každej sa tak trochu bojíte.... aj keď strach je prirodzený, nedá vám nerozmýšľať o náhle inej perspektíve, úplne inej a odlišnej budúcnosti ktorá sa vám náhle zjaví pred očami. A ako inak aj táto vzletná idea je ideálna, lebo predsa nebudete o sebe rozmýšľať v zlom....
A
H
M
A
D
Aj ja som rozmýšľala, aj ja som bola prvýkrát očarená, okúzlená, tak zvláštne zneistená, nevedomky uhranutá. Prvé razy si človek pamätá najlepšie...
Hneď som vedela, že sa niečo zmenilo, nevidiac dôsledky, ktoré sa v mojej cvičenej predstavivosti okamžite vznášali..
Mohla som .... Váhala som ...... Nedalo mi pokoja ..........
(Mysli nič neškodí viac, ako keď sa nepoužíva, lebo ak nemá čo robiť, nájde si činnosť sama)
A v mojom dokonalom svete sa všetci milovali a boli šťastní. Škoda, že len tam. Prečo neexistuje utópia??? Ja viem, jing a jang, svetlo a tma, dobro a zlo ...
Dnes sa mi všetko pripomenulo späť..
Vždy ma vie milo prekvapiť, že aj dnes ešte niektorí ľudia vedia dodržať slovo.. že aj v tomto malichernom svete sa ešte stále udržiavajú určité hodnoty.
ZAVOLAL
Mne sa rozbúchalo srdce... v návale nepokoja som nevedela čo so sebou, zdvihla som. Pri tom zapomenutom hlase sa mi vybavilo more, jachty, exotika, nebezpečie. Uvedomila som si, že som totálne zabudla hovoriť v angličtine. No čo som vyrozumela bolo jasné..
K veľkej opatrnosti som bola odmalička vychovávaná. Asi len kvôli nej som to uzavrela. Aj keď som vedela, že je to nereálne. NIE! Bolo to len bizardné... predstavám nie je nič nereálne a taktiež pocitom.
No ja sa riadim rozumom. A rozum odsudzuje neopatrnosť. Ale nie sú najšťastnejší na svete tí, ktorí riskujú a vyjde im to ????
Milá matematika, povedz, prosím ťa, mi, aká je štatistika? Že jedno percento? A čo ak sa náhodou stanem tým jedným percentom?
No to sa už nikdy nedozviem.. aj keď si rada nechávam zadné dvierka
Ostanem pekne v bezpečííí .....
Čo bolo, to bolo .... ostaňme ale aspoň pri pekných spomienkach
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár