Moje chorobné asociácie mysle

1. Pouhá túžba tela, mysle, čo vynára sa z tajomného dna,
mýtickosť duší objavuje sa odpradávna.
Len cit je schopný povzniesť sa cez všetko,
čo telo a rozum sužuje.
Hlava – centrum rozhodovania a konania.
Ale pokiaľ je dobre rozvinutá, stačí aj intuícia.
Ženy sa riadia intuíciou, muži pudmi.

2. Čo je to prostoduchosť tela?
Načo sa píšu nezmysly?
Sú básne nezmysly?
Len jeden to vie, a ten to nepovie.
SLOBODA MYŠLIENKAM !!
Aké je krásne ukrývať sa tam.
Cítiť no nepovedať. To je blbosť na n–tú.
Ale niekedy sa zadarí.

3. Niekedy sa darí, niekedy nie – je to peripetum mobile.
Sú dni, keď tá čudná agónia vyhráva
stále dookola tú ,,jej´´ pesničku.

4. Snívanie je krásne.
V snoch sa zhmotnia naše túžby.
Prečo sa herecké obsadenie stále mení?
Jeden či druhý, vždy sa nejaký nájde, čo vytvára klamný
dojem perspektívneho šťastia.

5. Šťastie – tá prchavá amnézia, kóma, z ktorej sa nechceme prebudiť.
No nemilosrdný budík nás vylieči.
Ale on za to nemôže – plní si len svoju povinnosť.

6. Ak odstránime pôvodcu, problém sa nevyrieši !!
OBRAZY – pestro farebné, geometrické s výpoveďou či bez.
Ak podnietia myseľ , tak stoja za to.
Píšem, že píšem, že napíšem. Ale aj tak nepíšem.
Priskoro prišla príbuzná prívetivého primára.
Nedala pokoj, kým nedosiala, čo chcela.
Obdivujem ambicióznosť, no nie falošný záujem.
Preto preskočím predmety, ktoré presahujú
priemernú predzvesť, prešlého premetu.

7. Mám chuť, no nemám s kým ......
Kto sa dobrovoľne obetuje?
Takých by bolo, kde sa ukrývajú tí správni?
EXISTUJÚ VÓBEC ???
Nevymreli ako dinosaury? Alebo sme ich nechtiac nevyhubili?
Moja úprimná ľútosť všetkým vyhynutím zvieratkám ...

8. Každá rybka v tomto mori hľadá útechu.
A keď jej nemá dostatok je schopná naletieť na sladké reči
Hociktorému žralokovi..
Je možné, aby sa z nich stali PRIATELIA ??

 Blog
Komentuj
 fotka
obcan89  18. 5. 2011 16:26
Žiadna asociácia nie je chorobnou pokiaľ nevymedzíme pojem chorobná (ktorý je príliš relatívny na to aby sme ho vymedzili)
Napíš svoj komentár