Pre niekoho vzácny jav, pre niekoho samozrejmosť.Ale práve táto osoba (tieto osoby) nám podávajú pomocné ruky (teda, aspoň by mali).
Čo očakávame od skutočných priateľov? Bláznivo prežité dni, trápne momenty a následné rehotanie sa, zverenie tých najtajnejších tajomstiev, plakanie si na pleci alebo fotky s našpúlenými perami, tak sladké komentáre ku fotkám ( samozrejme na FB ♥♥♥)(( ešteže tie srdiečka používa veľa ľudí, inak by som ich hľadaním strávila celý deň)(((nie, nechcem písať ironicky, ale irónia je niekedy potrebná).
Niekedy skutoční priatelia niesu skutočnejší, ako kabelka od Gucci (pre chalanov: skutočnejší, ako svaly Arnolda Schwarzeneggera).
Myslím že priateľov treba oťukávať v každých situáciach ktoré sa nám do života pripletú. Veď dvom sa kráča životom lepšie.
Ale čo ak ten (dajme tomu) priateľ, kamarát, najbližší, sklame?
Záleží od toho v čom?
Nezáleží...proste sklame, vás to dostane, pohádate sa.
Nebojte sa, udobríte sa. (Priateľstvo je zlatá niť, ktorá keď sa roztrhne, dá sa zviazať, ale uzol ostane-true)
Vždy po čase každého kamarátstva príde nejaká tá hádka a poväčšine aj druhá, možno tretia...
Ale čo ak vás nahradia iným priateľom? Čo spravíte? Budete môcť dôverovať aj inej osobe?
Budete opatrnejší no nakoniec môžete zistiť že je to tá lepšia varianta priateľa.
Nikedy má človek toho najbližšieho už od útleho ranného veku.
Priatelia tu vždy boli aj budú, no čo ak keď ich práve potrebujete najviac, nejako "nemajú čas"?
Najväčšia irónia osudu je, keď kamarát s ktorým ste si plakali na ramene vás zrazu na ulici nepozdraví. Keď si nájde "tých lepších". Ale sú skutočne lepší než vy? Asi hej. Možno si poviete: ,,Okej, rozhodol sa on sám tak, tak to budem rešpektovať a týmto u mňa skončil." Ale neskončil...(bohužial) No ak sa vám toto zopakuje pár krát v živote, začnete uvažovať či nieste tým "kamarátom" len vtedy keď to vyhovuje ostatným?Či po čase sa vás každý nepresýti?
Napriek všetkému verím v skutočné priateľstvo (snáď)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár