blížil sa večer......
vlhky vzduch nadherne vonal mokrym blatom a pliesnou....
bolo to tak ako kazdy vecer........
stromy vrhali strasidelne tiene v svite mesiaca........

zrazu som so svojimi kamarátkami zacítilu tú dlho očakávanú vôňu.........
áno, blíži sa človek.........
aké vzrušujúce.....
tak dlho sme po ňom túžili.......

porali sme svoje lampášiky, pozapalovali v nich svetielka a roztancovali sa.......
tak, aby nám nik nemohol odolať......
naše nahé telá v žiari mesiaca zakrývali len kde tu vlasy.......

BRAVO!!!

podarilo sa ide za nami........
vťahujeme ho hlbšie do bažin.......

pomaly zhasíname lampášiky...........
obkolesíme ho......
sťahujeme kruh , až nás má na dosah ruky........

oci sa nám rozžiarili do sýta červena...........
mám takú chut...........
s vycereními zubkami sa vrham na jeho telo........














(na rannej prechadzke vodník našiel len balíček kostí.......
pod dlhými fúzami zašomral len nespokojnosť s tym ze sa s nim nerozdelili)

 Blog
Komentuj
 fotka
plejada  24. 3. 2008 21:33
hmmmmmmmm, dala by som si
Napíš svoj komentár