v záhybe roztrhaných šiat ukrývam škriatka
zosobnenie všetkých pocitov
nežné stvorenie s ostrými zúbkami
v zápale nočnej horúčavy vylezie
šepká mi do ucha tajné sny
ľudí čo pozachytával na pauzákovom papieri
tancuje s kvapka mi dazda
ale ked padne hlma vytrati
za ten svet ho nemôžem nájsť
až ráno sa navracia s opojným úsmevom na perách
z nahých rúk si zotiera zvyšky vytrhaných vlasou
a zababuší sa naspäť
svet sa mu zdá veľmi jednoduchý....
skrýva sa nik o nom nevie
neberie následky svojich činov
necháva ich plávať na vodnej hladine

 Báseň
Komentuj
 fotka
the_raven  16. 5. 2008 00:53
Oooo... Kolka jemnost, kolka neha, kolka lyrika!!! To by som od Vas madam skoro ani necakal, ale urobili ste tym rozhodne znacny dojem! A ta plynulost slov! Ocarujuce. Valia sa lezerne ako tok Moravy za slnecnych dni. Vzdavam Vam poklonu.
Napíš svoj komentár