Tej noci pršalo , všetky strigy sa preháňali nocou. Padali krúpy ako päste. Keď tu neďaleko nasej dediny udrel blesk. Nebesá sa dotkli zeme a bolo to i počuť. Na ten zvuk nezabudnem vryl sa mi do pamäte a nielen pre to.............
Ako väčšina zvedavých ľudí z dediny sme sa šli ráno pozrieť čo blesk vlastne trafil. No nenašli sme nijaké škody ani na stromoch ani dieru v zemi. Len na konci čistinky, ktorej sa ktovie prečo ľudia vyhýbali, malú chalúpku skrčenú pod lesom......
Bol som fascinovaný no i zvedavý kto je pánom tohto domu. Kto sa odvážil na tejto lúke bývať a a kedy došiel a ako to tu vlastne tak rýchlo postavil, bol som si istý že tu predtým nikoho nebolo.........
Vírili vo mne otázky ako kŕdeľ splašených hus.
Nad lúkou sa ozýval medový spev. Bežal som ako zmyslov zbavený za tým hlasom.
Keď som zbadal útlu postavičku hopkať pomedzi strmi, zatajil som dych a pozoroval jej elegantne pohyby.
Kypré tvary zakrývali len tenké Bele satý p siahajúce po stehna. Tváričku mala temer detskú. Zaľúbil som sa na prvý pohľad, do jej havraních vlasov , poletujúcich za ňou, do jej chôdze, tanca, plných pier, do tých prekliatych oči...........
Ach tie oči......
Keď ma zbadala zastavila sa a prebodávala ma tými oceľovými ocami........
Cítil som sa ako nohy, no predsa som bol od radosti bez seba že jej pohľad spočíva na mne......
Zasmiala sa a utekala hlbšie do lesa.......
Omámené som ju naháňal , no hoc onoho čašu som bol najlepší bežec v kraji , nedobehol som ju . V celom lese sa ozýval len jej smiech ako keď púšťate perly na zem......... taký zvonivý...
Deň CO deň som chodil pozorovať domček s jej zvodnou obyvateľkou......... Často kráť behávala po Luke nahá, hnala sa po lesoch na svojom čiernom žrebcovi, alebo len keď ležala v tráve, zbierala bylinky........
Bol som tam kde ona , len skovaný v kričí.......
Raz keď som to znova prehnal a žmúril oči do tmy , lebo sa nenabažili ešte jej krasy, pocítil som na temeno čísi dych. Zamrazilo ma , no naškriabal som v sebe toľko odvahy že som sa otočila pozeral jej priamo do oči. V rukách držala malú misku a čiernou tekutinou. Priložila mi k perám a ja som pil ako sme dny pútnik. I keby mi dala vypiť jed pri pohľade na ňu by som ho vypil ako najlepšie víno.
Prestal som vnímať okolia vnímal som len ju, srdce zrýchlilo, um zjemnel, vrhol som sa na ňu roztrhal tenké plátno a oprel ju o najbližší strom.......... Nikdy som nič takého nezažil jej telo ........ona.............
Ako najkvalitnejšia droga...........
Keď dosiahla orgazmus , pootvorila pery svojho pološialeného výrazu a kričal, oči zavrela.......
Vysilený som padol na zem a zaspal........
Zobudil som sa na hrozný plač a čosik studené vina hrudi.........
Mamka vedľa postele plakala a tetka mi kládla na hrúd obklad s masťou.............
Vraj som spal tri dni, keď ma našli vyzeral som ako mŕtvi. Keď po par dňoch uznali že už mi nič nehrozí, spustili zo mňa oči a venovali sa obvyklom starostiam. Mnoho noci a dni som Jana ňu mysle. Keď sa blížil spln, začul som jej sladké volanie.
Ako keď abstinujúcemu ožranovu ukáže tme fľašu som sa vrhol do lesa, bežal som na luku za ňou napriek bossom nohám a len košeli......
Tento krát myška bola prázdna, usadila ma do kruhu z červených makov a tancovala okolo mňa , niečo si popod nos mrmlala, vytiahla spoza paša dýku a vrátila sa srnou ako s milenkou. Omdlel som........
Keď som sa zobudil, bolela ma hrúd, cítil som sa Pravno a keď som hľadal chalúpku a neznámu zvodkyňu našiel som len jej biele satý v ktorých bola zabalená Dita. Schoval som ich v bútľavom strome a ponáhľal domov. Keď ma mamka zbadala v dverách s krvavou kopulou, zobliekla mi ju a objavila jazvu v tvare hada mi na hrudi. Vydesená zavolala po lekára. Lekár mi oznámil hroznu správu..........
Som zdravý ale ......
Chabý mi .........
srdce
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
plejada
31. 8.augusta 2008 22:10
pacilo sa mi to.ten koniec
Napíš svoj komentár