No posledne udretie hodín nedoznelo dokonca.........
Červene sviečky, na železnom svietniku sfúkol prievan s pootvoreného okna....
Mesiac nakukol na husie brka a pergameny na stole........
Odhalil množstvo skíc, a narýchlo načmáraných poznámok a rozsýpaného korenia a popol s vonných tyčiniek.....
V každom kúte skvel sa iný tieň......
Male dievčatko, starý žobrák, zvodná cigánka a on - strážca.........
Na hustom perkom koberci mesiac odhaľuje obryni stareckého tela........
Muž ešte dýchal, rozhliadal sa po miestnosti, pozeral po kútoch.......
Pozrel k dievčatku.....myseľ mu predostrela spomienku na jeho malú dcérku....... dcérku ktorú milovala stratil v útlom veku.........
Šepol jej ............nie...............
Pozrel sa k žobrákovi...........tak raz bol žíl , mal slabosť pre ľudí tohto typu.........
S ťažkosťou povedal................. nie..............
Pozrel k cigánke..................mladosť, v mladosti miloval jedno dievča záhadné, tajomne, krásne jednoduché........ale ....ale zmizla, zlomila mu srdce......
Nie
Na strúcu nepozrel, vedel čo by našiel, našiel by silu zakričať všetko čo mal na srdci, všetko čo by ho zachránilo, všetko čo nesmel vedieť.
Zavrel oči, a na plne hrdlo zakričal: Selec et Aurum!
Ku kobercu sa prišli starcove potvorene ústa a tieň sa pohol............
Hodiny do doobíjali polnoc a mesiac šiel špehovať niekoho iného........
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lc
4. 9.sept. 2008 10:57
teta trochu radosti a svetla do zivota prajem
Napíš svoj komentár