Posledný list sa zavlnil v už chladnom vánku. Stromy sa ochotne podvolili zime, vyzliekli sa pre jej akty. Všetok život zo seba vypudili. Kvoli jedinemu pohladu do kalendara. Ostali nahé a same......
Ozaj ostali samé??
Zvierata už dávno plnia svoje pavučiny snov.
To len ona ruši tento pokoj.....
Len ona sa rozhodla ignorovať čo sa deje........
ignorovať??
A vie vôbec čo sa deje??
asi nie, nevníma.....tak ako vždy svojimi bledomodrými ocami jastrí po oblohe......
bosé nohy jej obimaju vlocky , a tenku košielku nadvihuje vietor, odhaluje jej bledé telo.......

sneží, z mierneho sneženia sa stáva snehová výchryca.......
vločky sa snažia zakryt jej havranie vlasy.....
ale márna snaha, všetky sa roztápajú......

podchvilou pootoči hlavu na bok, tak že ma líce skro na rameni, na rovná sa a znova......
jej pritomnosť nikomu nevadí.....
dokonca ani havran sediaci na mrcine a odzobávajúci posledné kusy mäsa od kosti, si ju nevšimol.......
a ani ona jeho, len pery sa jej na chvilku skryvili do usmevu a a pritom odlalila biele ostre perlicky......

dosla k brehu zamrznuteho jazera.....
sadla si a čaká.......
jej stopy uz davno zamietol vietor........

svitá.....
sneženie ustalorozbehla sa doprostred jazera, tam kde je lad najtensi.......
bliziace sa hlasi ziskali uz aj majitelov......
veselych mladíkov z bruslami prehodenymi cez plece......
znova ten usmev.......

jeden si ju vsimol......
jej bledost, fialove pery, jej krasne vlasy a zmyselne krivky........
zatuzil ju zachranit pred umrznutim.....
tarbavo sa rozbehol k nej......
ale lad to nevydrzal......

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
plejada  31. 5. 2008 19:15
Napíš svoj komentár