Barborkina rozprávka.

Barborkina rozprávka.

V istom meste, na istom sídlisku, býva Barborka so svojou mamkou a ockom.
Je to krásne a milé dievčatko. Má 11 rokov, chodí do 5B triedy.
Vlásky má čierne ako uhol a dlhé až po pás.
Aj okále má čierne ako noc.
Je to naozaj milé dievčatko, a predsa nemá kamarátky, najmä tie ozajstné jej veľmi chýbajú.
Majú ju za čudáčku, za chrbtom sa jej smejú.
Je preto trochu smutná, ale nie nešťastná.
Zo všetkého najradšej číta. Má plno knižiek, ale najradšej má Harryho Pottera.Stala sa z nej Potteromanka.
Pozná naspamäť každý jeho príbeh.
Zbiera pohľadnice, kartičky, plagáty, a všetko čo má niečo spoločné s Harry Potterom. Keď večer leží vo svojej postieľke, predstavuje si, že je na Rokfordskej strednej škole pre čarodejníkov, a prežíva s ním každé jeho úžasné dobrodružstvo.
Učí ju čarovať, a hrať metlobal.
Na Vianoce dostala bábiku Harryho Pottera, mal čarodejnícky plášť, a dokonca aj čarovný prútik. Dostala vela darčekov, ale nič ju tak nepotešilo ako jej milovaný Harry.
Večer, keď už ležala v postieľke a držala v rukách svojho Harryho, rozprávala sa sním a bola veľmi šťastná: "Keby si tak bol ozajstný! " Vzdychla si Barborka a pobozkala svoju bábu. "Ale ja som ozajstný", začula príjemný chlapčenský hlas. "To naozaj rozprávaš ty? " zvolala prekvapene.
"Veď si chcela, aby som bol ozajstný", povedal jej Harry veselo.
"Ja som taká šťastná! A ukážeš mi aj nejaké kúzla?
Vyčaruješ mi niečo? "
" Som tvoj kamarát, splním ti každé tvoje želanie".
" Vyčaruj mi fazuľky každej chuti", poprosila ho Barborka. Mávol prútikom, povedal čarovné slová a Barborka už držala v ruke krabičku cukríkov.
Otvorila ich, a dala si do úst jeden ružový. "Jahoda! " povedala nadšene a očká sa jej rozžiarili.
"Teraz si pekne ľahneš a ja ti porozprávam jeden môj zážitok s duchom zloduchom", povedal jej Harry a začal rozprávať. O chvíľu už Barborka sladko spala.
Ráno, keď sa zobudila, bála sa, že sa jej to všetko iba snívalo.
Keď však zbadala krabičku cukríkov na svojom nočnom stolíku, potešila sa. "Ty si môj Harry! Budeš mojím najlepším kamošom, dobre? " pobozkala svojho nového kamaráta na líce.
"Jasné! Že váhaš", odvetila jej bábka veselo.
" Bude to naše tajomstvo", prerušila ho Barborka a žmurkla naňho jedným očkom.
"Barborka, raňajky"! počula hlas svojej mamy.
"Teraz sa idem najesť, ale hneď sa vrátim a ty ma pekne počkáš, dobre"? "Len sa neboj, budem tu na teba čakať a ani sa nepohnem", odvetil jej Harry a uvelebil sa na jej vankúši. O pár minút sa Barborka vrátila a našla ho spať. "Hej, myslela som, že bábiky nespia", povedala so smiechom. "Tak to si myslela zle",
odvetil jej ospalo. "A ja nie som obyčajná bába, to vieš".
"Máš pravdu, ty si zázračná. A si iba moja! "
"No prepáč! Nie tvoja, ale tvoj". „Ach áno, ja viem. Zostaneme navždy spolu a nikdy ma neopustíš, však? "
"Nikdy, to ti sľubujem! " vyhlásil Harry slávnostne. Od tej chvíle viac Barborka nebola smutná. Svojho Harryho všade nosila so sebou, či už išla do školy, alebo sa hrať s Martinkom. Martinko bol jediný jej kamarát, ktorý ju mal naozaj rád, ale ani jemu nepovedala pravdu o svojom Harrym. Veď mu predsa sľúbila, že to bude ich tajomstvo.
Večer čo večer, keď už Barborka bola vo svojej izbe a jej mama si myslela, že už spí, zažívala Barborka úžasné dobrodružstvá. Stačilo, aby Harry mávol čarovným prútikom, povedal pár zázračných slov a Barborka sa ocitla v úplne inom svete. Naučil ju aj niektoré jednoduché a neškodné kúzla. Barborka bola šťastná ako nikdy. Jej rodičia sa čudovali:
Ako to, že Barborka už nieje smutná? Čo sa s ňou stalo, že je taká spokojná? Prečo už netúži po kamarátkach? Pozorovali Barborku, ale záhade nevedeli prísť na koreň. Napokon to nechali tak, veď hlavné je to, že ich malá je spokojná a zdravá. (Keby tak poznali pravdu...) Pravdu sa však nikdy nikto nedozvie.
***

 Rozprávka

6 0 0 0 0

Komentuj

15 komentov k blogu