Rozmýšľala kde nájde pekáreň keď z nenazdajky sa pri nej zjavil mladý chlap a usmieval sa na ňu od ucha k uchu. Laura sa preľakla a cúvla pred jeho pohľadom do tieňa budovy pri ktorej stála.
Chlap sa rozosmial. „Čoho sa bojíš dievča? Veď ti neublížim, pozri aj ruky dám za chrbát a o dva kroky cúvnem.“ povedala pritom robil čo hovoril. Laura sa upokojila a zadívala sa mu do očí.
„tak čo odo mňa chceš?“ smelo sa spýtala a vykročila späť na svetlo.
„ja? Nič, len ma zaujíma, čo robí osamotené pekné dievča večer na rohu ulice.“ Odvetil jej celkom vážnym tónom. Nechápala to, ale dôverovala mu a preto sa rozhodla ho poprosiť o pomoc.
„prišla som zo severných hôr hľadať si prácu lebo mojich rodičov zabili lupiči a ostala som sama.“ Vysypala zo seba skôr ako by si to rozmyslela. Mladý muž sa na ňu díval súcitným a zároveň obdivným pohľadom, ale neprehovoril. Laura jeho mlčanie využila a hneď sa aj spýtala: „ nevieš kde je tu pekáreň a či nepotrebujú pomocníčku? Môj otec bol vychýrený pekár tam u nás a naučil piecť aj mňa“ dohovorila a hľadela na jeho tvár s netrpezlivosťou dieťaťa, ktoré čaká na koláčik.
„ Hm...viem kde je pekáreň, poď odprevadím ťa tam“ ozval sa po chvíli a čakal či s ním pôjde. Laura s úsmevom prikývla a spravila krok k nemu. „tak poďme“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár