Strieborný mesiac práve vykukol z poza tmavého oblaku a na chvíľu osvietil interiér izby.
Rýchlo pozrela na oválne hodiny na stene a nedočkavo pokrčila plecami. –23,32, ešte mám čas povzdychla si a striebornú dýku si zastrčila do zadného vrecka napasovaných džínsov.
Rozhliadla sa po izbe a vykročila k malému stolíku na ktorom bola pripravená fľaša armaňaku s dvomi pohárikmi, vedľa ktorého stál hojdacie kreslo.
-Hm tak sviniar si privedie návštevu. S trpkosťou si pomyslela a sadla si do kresla.
Natiahla sa za fľašou, otvorila ju a naliala si do pohárika, ktorý vypila na dúšok.
–Mm celkom dobré; Oblizla si pery a znovu si naliala. Tentokrát labužnícky privrela oči a pálivu tekutinu predtým ako ju prehltla prevaľovala na jazyku.
Len čo položila pohárik na miesto začula ako sa dvere odomkli. Bleskovo z kresla vyskočila a schovala sa za hrubý záves na okne siahajúci až na zem.
VošiePotichu odhrnula záves a s pripravenou dýkou v ruke pristúpila k posteli, na ktorom ako sa jej zdalo práve zaspal. l do izby, bol sám a vyzeral unavene. Hodil sa na posteľ, ruky si dal pod hlavu a privrel oči. Pozorovala ho spoza závesu s tlčúcim srdcom a nechápala prečo má nutkanie pobozkať tú trpkú vrásku ťahajúcu sa z ľavej strany stisnutých pier.
Zatlačila nutkanie pobozkať ho a rozhodným pohybom vytiahla dýku z vrecka. –Musím to urobiť, jednoducho musím, tak to bude najlepšie; Uisťovala samú seba. Potichu odhrnula záves a s pripravenou dýkou v ruke pristúpila k posteli, na ktorom ako sa jej zdalo práve zaspal.
-Chceš ma zabiť squirrel? Ozval sa pokojným hlasom keď sa nad neho sklonila. Vydesene cúvla, pričom jej dýka skoro vypadla z ruky. –Ty... ty... Zdalo sa mi, že... –Spím. Dokončil za ňu vetu. Posadil sa a uprel na ňu svoje pokojné, chladné oči.
Od jeho pokojného pohľadu bez strachu sa jej vzbúrila krv v žilách a bez upozornenia sa na neho vrhla. Pred očami sa jej zahmlilo a pomaly strácala vedomie, no ešte si stihla uvedomiť, že ho bodla. Nevedela kam, ale cítila ako sa dýka zabodla do jeho tela.
Keď sa po pätnástich minútach prebrala, nahá ležala v jeho posteli. Otočila hlavu a bol tam. Ležal vedľa nej s obviazaným ramenom, bradu si podopieral rukou a pobavene sledoval jej krásnu tvár.
-Vo fľaši bola droga. Usmial sa, keď videl jej zmätený pohľad. –Prečo? Nechápala.
-Nastražil som ti pascu. Miluješ ma a pomyslenie, že by som sa oženil s tvojou nevlastnou sestrou ťa pripravovalo o rozum. Ani si si nevšimla, že ja tvoju sestru nemilujem, že sa s ňou nehodlám oženiť lebo ľúbim teba. Pri posledných slovách mu hlas znežnel, sklonil sa k jej tvári a nežne ju pobozkal na pery.
-A... a... Pozrela na svoje nahé telo. –Uznaj, také potešenie som si nemohol nechať ujsť... Zasmial sa a pohladil ju po vlasoch. –Nie, neboj sa, nezneužil som ťa. Rýchlo dodal, keď sa jej rozšírili zrenice od strachu. –Neviem sa dočkať milovania s tebou, ale musíš to chcieť rovnako ako ja, inak to nejde. Pobozkal jej konček nosa a zvalil sa na chrbát.
-On ľúbi mňa, mňa squirrel- Opakovala si v duchu a pritlačila si líce o jeho rameno.
Blog
Komentuj
14 komentov k blogu
1
kosmiklove
5. 2.febuára 2010 15:20
zase blog na temu vrazda...ale inak pekne
3
Prekukol som ťa, hneď ako sa napila, tak som vedel, že sa jej niečo stane
4
@kosmiklove akoby si nevedel, že mám rada také príbehy.
@tomice27 ďakujem
@nicmanenapada , prestava sa mi páčiť, že ma vždy prekukneš...musím si dávať na teba bacha
@tomice27 ďakujem
@nicmanenapada , prestava sa mi páčiť, že ma vždy prekukneš...musím si dávať na teba bacha
5
@biancadetolle viem. a viem aj to ze povacsinou pises taketo pribehy ked si smutna, resp ked ta nieco trapi...takze?
7
10
zda sa mi akesi zvlastne ze aj ked ho miluje, tuzi ho zavrazdit...nejako mi to k sebe nejde...aj ked zo ziarlivosti...hmm
Napíš svoj komentár