Odvrátila hlavu od okna a vytiahla si prikrývku až po oči. – Pane, nech to odíde, Pane, nech to konečne skončí... Zatvorila oči, pomodlila sa a snažila sa zaspať. O pár minút aj zaspala hlbokým spánkom a preto už nevidela to čo sa v jej izbe po pol hodine odohralo.
Okno sa nehlučne otvorilo a do izby vleteli priehľadné postavy muža a ženy. Sadli si na okraj jej postele a začali odriekavať: Pávie oká, medvedie labky,
nech je toto dievča urieknuté na vždy!
No a teraz čakám návrhy na pokračovanie hororového príbehu.
Spolieham sa na vás, tak ma nesklamte.
Napínavý príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
3
Uriekli ju, aby sa jej snivalo kazdu noc o tom, ze sa miluje, ale nikdy nedosiahne vyvrcholenie.
5
Pokusim sa nesklamat:
Nadranom sa strhla zo spanku, cela obliata studenym potom. Cela bola schulena pod prikrivkou a triasla sa. V duchu sa klamala, ze to vsetko bol iba sen, aj ked dobre vedela, ze nebol. Vzduch v jej nosdrach bol nasiaknuty smradom potu. Pomaly zo seba zliepala plachtu co sa jej prilepila na pokozku.
Za oknami bola este tma, ked sa jej bose nohy dotkli studenych kupelnovych kachliciek. Oprela sa o studene umyvadlo a pozrela na seba do spinaveho zrkadla. Strapate riedke vlasy co mala naposledy upravene do dvoch vrkocov, jej teraz poletovali okolo hlavy. Ich nespocet raz prefarbovana farba az do neidentifikovatelnej aku mali teraz nevyzerala zdravo a dokonca ani neodrazali svetlo. Sedozelene oci co sa skryvali pod omietkou z makeupu ktory si uz ani nepamatala ako napatlila sa na nu mracili.
Otvorila skrinku za zrkadlom a vytiahla injekcnu striekacku a nadobku plnu tej ciernej sracky co si vcera znova slahla. Ked sa jej tie veci este ako malej stali po prvy krat, tak prisla o rodicov a nezostalo jej nic iba oci pre plac.
Sirotinec, samota v strede davu, strach aj zo svojho tiena, list s dedicstvom, jedine stastie co ju stretli ked sa o nu uz nik nechcel starat... Ano listina k tomuto malemu, zavsivavenemu zltemu domu na kraji velkomesta a kraji smetiska. To bolo jedine stastie co v zivote mala...
mam pokacovat? alebo si iba chcela povzbudenie do tvojej tvorby?
Nadranom sa strhla zo spanku, cela obliata studenym potom. Cela bola schulena pod prikrivkou a triasla sa. V duchu sa klamala, ze to vsetko bol iba sen, aj ked dobre vedela, ze nebol. Vzduch v jej nosdrach bol nasiaknuty smradom potu. Pomaly zo seba zliepala plachtu co sa jej prilepila na pokozku.
Za oknami bola este tma, ked sa jej bose nohy dotkli studenych kupelnovych kachliciek. Oprela sa o studene umyvadlo a pozrela na seba do spinaveho zrkadla. Strapate riedke vlasy co mala naposledy upravene do dvoch vrkocov, jej teraz poletovali okolo hlavy. Ich nespocet raz prefarbovana farba az do neidentifikovatelnej aku mali teraz nevyzerala zdravo a dokonca ani neodrazali svetlo. Sedozelene oci co sa skryvali pod omietkou z makeupu ktory si uz ani nepamatala ako napatlila sa na nu mracili.
Otvorila skrinku za zrkadlom a vytiahla injekcnu striekacku a nadobku plnu tej ciernej sracky co si vcera znova slahla. Ked sa jej tie veci este ako malej stali po prvy krat, tak prisla o rodicov a nezostalo jej nic iba oci pre plac.
Sirotinec, samota v strede davu, strach aj zo svojho tiena, list s dedicstvom, jedine stastie co ju stretli ked sa o nu uz nik nechcel starat... Ano listina k tomuto malemu, zavsivavenemu zltemu domu na kraji velkomesta a kraji smetiska. To bolo jedine stastie co v zivote mala...
mam pokacovat? alebo si iba chcela povzbudenie do tvojej tvorby?
Napíš svoj komentár
začína to zaujímavo..