sedím si na kameni, myslím na teba a nie, nie je mi dobre. Malo by byť. Som v horách pri peknej malej chate, zohrieva ma slnko, pijem studené pivo a fajčím mentolovú cigaretu. Komu je teraz lepšie. Možno tým mladým párom všade okolo mňa. Bozkávajú sa, objímajú, smejú, opaľujú sa.
Ideme v tvojom starom Fiate, okná máme stiahnuté. Musíme chladiť vzduchom kvôli zapnutému kúreniu. Rozprávaš mi o autách, motoroch, pretekoch. Milujem ten zapálený pohľad. Modré oči a dlhé mihalnice. Usmievaš sa.
,,Takže? Rovno či doprava?“ pozrieš na mňa.
Veľmi dobre vie, kde bývam, ale v poslednej dobe sa ani nesnažíme tváriť ľahostajne.
,,Doprava. Neprovokuj. Máš priateľku.“
,,Nie je s tebou žiadna sranda.“
Zabočí doprava.
,,Neboj sa, nerozíjde sa s tebou. Bola by hlúpa, keby to urobila.“
Pokrčí plecami. Nevyzerá však ľahostajne.
,,Uvidíme.“
Povzbudivo sa usmejem. V skutočnosti si jeho rozchod želám.
Obliekam si tričko, hasím cigaretu a vylievam posledné kvapky piva. Myslela som si, že víkend v horách bude super aj keď budem sama. Nie je. Požierajú ma vlastné myšlienky. Kdekoľvek by som bola, ich ťažobu by som si niesla so sebou.
Beriem balvany po dvoch. Preskakujem ich. Padám. Padám raz, padám druhýkrát. Tretíkrát rozmýšľam či dôjdem do doliny po svojich. Došla som. Teraz sedím vo vlaku a píšem ti list. Samozrejme ti ho nepošlem. Voláš mi.
,,No čau. Čo robíš?“
,,Ahoj, práve som vo vlaku, idem domov.“
,,A ako bolo?Chlapec s bavorákom bol tiež?“smeješ sa.
,,Nebol, to by som nesedela vo vlaku. Bola som sama. Čo robíš?“
,,Ešte sme na peci. Chlapci dokončujú. Pýtajú sa či im môžem dať tvoje číslo.“
,,Jasne, daj.“smejem sa. Dúfam, že len žartuje.
Nie je mi príjemné, že sa ma snaží dať dokopy s kadekým. Naozaj vyzerám až tak zúfalo?
,,Vidíme sa teda v piatok.“
,,Dobre, beriem auto.“
,,Ojojoj, ani sa nepýtaš či sa s tebou nebojím sadnúť do auta?“ smeje sa.
,,A bojíš?“
,,Celkom dosť.“
,,Som rada, že sa bavíš. Andrej vravel, že s troma promile vám to bude jedno.“
,,Ale to vravel Andrej.“
,,Pokojne choď s Danom, nie je problém,“usmievam sa, viem, žeby nešiel.
,,No tak zas až tak sa nebojím.“
,,Choď už niečo robiť.“
,,Idem. Vidíme sa, čau.“
Piatok. Neviem či sa tešiť alebo plakať.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
ako to dopadlo?
Napíš svoj komentár