Stála tam. Tak krásne nežná. Nežná a čistá. Stála a hľadela do diaľok. Vánok sa jej pohrával s prenikavo červenými vlasmi. Spod okuliarov sa jej kotúľali slzy.
Stála a čakala tam. Nevedno na koho na čo...
Mladá žena. Čarovná mladá žena. Toľkým si prešla a toľko vecí má pred sebou. Alebo aspoň tých pár kvapiek, s ktorými sa hrá vietor.
Sama. Na všetko sama a predsa prekonala toľko bôľu. Silná žena, vytrvalá. Hmkala si uspávanku. Uspávanku, ktorú už vedela naspamäť. Pomaly si skladala okuliare a odhodila ich od seba. Nie ďaleko. Nevládala. Jednu ruku si stále pridŕžala pri srdci. A to srdce ju tak bolelo.
Potichúčky si pospevovala, no dnes sa neusmievala. Nemala prečo. Všetka radosť odišla s ním. Krvou pokropené zážitky ju už neutešovali. Nehrala sa s predstavivosťou ako s ním. Nechcela už na ňho myslieť. Ľúbila ho, ale nechcela. Bolelo to.
Pomaličky prekročila bariéru. Už ho počula prichádzať. Ľahla si a počítala kvapky, ktoré jej spadli na tvár. Kvap, kvap, kvap... Iný zvuk nevímala aj keď vedela, že už je blízko.
Len si poslednýkrát pohladila svoje mŕtve dieťatko a čakala na prichádzajúci vlak.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.