Práve som vstala. Nie s bolesťami hlavy,žalúdka a oknom po včerajšej "oslave" začiatku prázdnin,ako väčšina mojich spolužiakov(súdim podľa toho, s čím sa samozrejme nezabudli pochváliť na našom slávne známom Facebook-u). Ja mám totiž nedobrovoľné prázdniny už asi týždeň a vyzerá to ešte tak aj na ďalší...Ale nie o tom som chcela...
Facebook,Facebook...Väčšina z nás si už nevie predstaviť deň bez neho. Ja, samozrejme, nie som výnimka, práve naopak. Už si nedokážem predstaviť svoj život bez toho,aby som nevedela,čo trápi a čo teší mojich priateľov...
Apropo,priatelia. Nedávno som čítala,že človek nie je schopný udržať si viac ako 150 priateľských vzťahov. Viac už vraj jeho mozog nedokáže prijímať. Neviem,čo je na tom pravdy,no v dnešnej dobe už nájdeme málokoho,koho počet fejsbúkových priateľov je nižší ako 100. Ako píše Daniel Hevier(ktorý je už mimochodom tiež na F ,že..,,za jeho čias sa priateľstvo potvrdzovalo inými vecami,nie jednoduchým kliknutím na Potvrdiť priateľa"... Kým kedysi sme prežívali naše trápenia i malé víťazstva len v kruhu tých našich "naj",dnes sa s nimi (samozrejme,vďaka F podelíme i so spolužiakmi zo základnej školy,ktorých sme nevideli asi 5 rokov. So susedkou,s ktorou sa ledva pozdravíme a prehodíme pár zdvorilostných fráz o počasí i s týpkom,ktorého sme raz stretli v discobare(staré:,,Dáš mi číslo" samozrejme nahradilo ,,Máš fejsbúk?") ... Na druhej strane, je to miesto, kde zisťujeme,čo majú naši známi nové. Väčšina našich kamošov nesedí celý deň pri počítači, takže šanca na on-line komunikáciu je častokrát dosť nízka. Vďaka statusom máme prehľad o tom,čo sa deje a ešte to aj môžeme okomentovať.
No Facebook nie je len miestom ako "pletkáreň", ale aj miestom kde môžeme vyjadriť svoju príslušnosť k nejakej komunite, či niečo ako "odkazovač"- to všetko vďaka skupinách. Nestáva sa vám,že sa pridáte k skupine len preto,že dúfate,že človek,ktorý si to prečíta niečo pochopí,že mu niečo dôjde. A preto sme denne spamovanými odkazmi,že sa naši priatelia stali fanúšikmi skupín ako "Chcem dokázať ľuďom,ktorý ma sklamali,že dokážem žiť aj bez nich !", "Radšej single ako chodiť s debilom", "Nehnevám sa na Teba,len ma to mrzí...", "Futbalisti sú sexi" a mnohých ďalších... No poviem vám,častokrát im to vôôôbec nedôjde...
Čiže,keď si to tak zhrnieme: Facebook je miesto,kde sa už dozvieme takmer všetko, takže si nepotrebujeme zháňať informácie už nikde inde,ba dokonca,už nepotrebujeme ani udržiavať osobné styky. Č keď nemáme s kým ísť v piatok večer von,hlavne že máme 300 priateľov. Fejsbúkových,samozrejme... Načo nám je pohladenie,keď môžeme dostať obrovskééé objatie + pusinku cez BuddyPoke? Dobré,nie?
už včera som si všimol tento článoček, ale až teraz som sa k nemu dostal, keďže včera som mal trochu dosť xxx začiatok dňa...ale k téme... ja osobne som istého času na facebooku vôbec nebol, potom som tam bol zopár mesiacov...mal som tam možno okolo čojaviem 15 ľudí, z ktorých sa postupne stali 10, neskôr 5 až nakoniec ma tam tak všetci nasrali, že som ho zrušil... potom som sa tam znova objavil pred nejakým časom a tuším môj počet je tiež okolo 10, ale žeby som bol s každým v kontakte tak to ani náhodou... popravde mi tam zavadzajú...a je to len všetko formou "akože" teda pre mňa pochopiteľne...
aký vyplýva z toho záver? že pre mňa taký facebook nič neznamená rovnako ani iné sociálne siete...nemám problém s tým, že by som nechodil nejakú dobu či už tu alebo inde... je to moja dobrá vôľa, že tu takpovediac míňam čas, ktorý by som mohol venovať niečomu úplne inému a pre mňa aj lepšiemu...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
aký vyplýva z toho záver? že pre mňa taký facebook nič neznamená rovnako ani iné sociálne siete...nemám problém s tým, že by som nechodil nejakú dobu či už tu alebo inde... je to moja dobrá vôľa, že tu takpovediac míňam čas, ktorý by som mohol venovať niečomu úplne inému a pre mňa aj lepšiemu...