ked som prisla do skoly vo vestibule boli len dvaja chalani, deviataci.. poznala som sa trocha z nimi ale necela som sa z nimi pustat do rozhovoru tak som si od nich sadla bokom a cakala som kym pridu ostatne baby.. zatial sa chalani bavili o rozlucke (boli deviataci a dneska mala byt rozlucka v kulturnom dome, iba deviataci, ucitelia a my, 5 osmacok ktore piali na bilingvalne gymnaziu) ako sa tak bavili cim dalej som mala pocit ze na tej rozlucke to bude moj koniec preto ze niektory deviataci,, no jednoducho z niektorymi sa nemam velmi v laske.. uz som zacala rozmyslat aj nad mojim planom ze sa vyhovorim a nepojdem tam lebo ma velmi, velmi ale brutalne boli brucho.. ale ako som nad tym tk rozmysalla zrazu vosiel do vestibulu filip, druhy filip a dominika (spoluziacka).. uz len koli tym par deviatakov co som pozanla by som tam isla.. dominika ma upokojovala ze to bude pecka, sak co, 6 hodin byt zavreta z deviatakmi, z ktorych poznam mozno siedmych.. hmm znie to fakt uzastne ze?ale musela som tam ist.. stalo to 300 korun.. saty som mala kupene, lodicky tiez.. ale ja som sa tak bala..
v skole som ten vecer nejak dostala z hlavy.. asi preto lebo sme cistili lavice.. ja z kamoskou sme mali asi najkrajsiu (myslim umelecky,, take texty pesnicike a tak..) ale museli sme to vsetko dat dole.. a potom sme este lavice isli malovat.. na skaredo zeleno.. ucitelka povedala na moju vymalovanu lavicu ze to vyzera ako Tatry.. hehh
je 15:00.. stresy.. o 2 hodky sa zacina rozlucka.. treba mi odlakovat, upravit a zas nalakovat nechty, osprchovat sa, dat si mejkap, urobit uces, zbalit si veci do kabelky a tak dalej.. ked odbilo 4:30 statocne som vysla z domu.. v lodickach z 8cm opetkom sa mi chodilo velme zle.. mala som pocit ze kazdu chvilu skoncim na zemi... ako si tak idem,, kazdym krokom som blizsee k tomu hroznemu miestu, zacinam si uvedomovat ze sa este mzem vratit, ved este je cas.. rodicom poviem ze ma zacala boliet hlava alebo daco take.. uz som sa chcela vratit ale zrazu som stretla spoluziacky.. tie ma posmelili a spolu sme isli ku kulturnemu domu.. neviete si ani predstavit ake to bolo trapne ked som isla cez blby most a blbe opetky mi klopkali tak ze sa to ozyvalo po celych kosiciach.. ked som sa priskupinkovala ku nasej skupinke osmacok (bolo nas 5), zacali sa vycitave pohlady deviatakov (bolo ich 80).. z ich pohladu bolo jasne co si myslia.. urcite nieco typu : ,,co tu tie osmacky robia? nikto im nepovedal ze to je rozlucka deviatakov? vyhodte ich niekto!!!!"tak sme tam len staly a staly.. a cakali kym nas vpustia dnu.. konecne prisiel ucitel a povedal nam ze si mame nastupit podla tried.. hmm, a my co? my kde mame ist? nakoniec sme isli ako prve.. trapas.. mala som pocit ze asi hodim sablu do toho kvetinaca z palnou.. a aby toho nebolo malo.. ten DJ na zaciatok pustil hudbu z MATRIXU!!! no vazne.. ako sme tak slavnstne vsli dnuka a zoradili sa, riaditelka nam pvedala par teplych slov.. viete take tie blabla bla ze sa mame vzdy ucit, ucitelia nas mali radi a ze vela stastia v zivote.. potom este jedna deviatacka podakovala ucitelom a povedala svoj prihovor a potom sa to zacalo.. som myslela ze asi odpadnem,... riaditelka nas zacala slavnostne vyradovat.. volala si nas po menach a davala nam diplomi.. mala som pocit ze radiatory asi boli pustene lebo mi pripadalo akoby bolo +40 stupnov.. ako som tam tak stala a myslela ze ked tento den prezijem v zdravy budem sa kazdy den poctivo ucit.. a zrazu riaditelka vyslovila moje meno.. presla som ku nej do stredu haly.. mala som pocit ze vseci upieraju pohlady na mna..mala som pocit ze kazdu chvilu v tych lodickach sa zosypem na zem.. pomaly som prisla ku riadtelke podala jej ruku a ona mi dala diplom.. ze usplesne absolvovala povinnu skolsku dochadzu.. v tej chvili zo mna vsetky starosti opadli.. neviem preco som sa vlastne tak bala.. fak neviem.. ale ked som sa vratila na miesto uz som bola v pohode.. pockali sme kym riaditelka odovzda vsetky diplomi a mohli sme sa uz konecne zabavat.. no este predtym sme si isli pripit (mineralkou) z ucitelmi.. vsetci ucitelia mali rovnaku formulku: ,,nech sa ti darí, vela stastia...." ale ucitelka, ktoru fakt nemam rada lebo mi povedala ze som "typicka trojkarka" (ano ano, skoda ze patrim k jednotkarom..)mi povedala: ,, uc sa pravidelne fyziku" no je to normalne? este aj na rozlucke z tym neprestane.. uz som len cakala kedy sa ma spyta na vzorec pre vypocet hydraulickeho tlaku alebo akej blbosti.. no nezatazovala soms a tym.. castnici nam doniesli jedlo (hranolky z reznom, sunkou, syrom, broskynou a salatom) a potom sme uz iba tancovali.. no ja nie.. prisiel na mna smutok.. ako chapem ze raz som uz musela odist zo skoly.. ale ajtak.. vsetko je to take.. no.. osem rokov je osem rokov.. na to sa len tak nezabudne.. a tak som cely vecer presedla pri stole a rozmyslala nad tym co bude dalej.. ako to bude na novej skole.. zolko ma skusal vytiahnut tancovat ale nechcela som ist.. urobila som par fotiek kamaratov a ucitelov, zavolala ostatnym kamoskam ktore neboli na oslave a o 10 vecer som uz isla domov.. vonku som uz nikoho nevidela.. vsade bola tma.. nohy ma od lodiciek boleli a tak som si ich vyzula a isla na boso.. mala som pocit ze sa kazdu chvilu rozplacem.. toto boli posledne dni na zakladnej skole.. rozlucka.. rozmyslala som nad tym vsetkym co nam povedala riaditelka na prihovore.. vsetko sa mi to zdalo byt velmi smutne.. v svetle lampy som sa zahladela na absolventsky list.. bol perfektny..
za 8 rokov skolskeho utrpenia
za 80mesiacov opisovania
320 tyzdnom prezuvania sa (hahahah
1 600 dni pokecov zo spoluziami ( tak toto mi bude chybat )
9 600 hodin vymyslania tahakov
432 000 minut desiatovania
a 20 920 000 sekund snahy ucit sa
no nie je to perfektne? mne sa to hrozne paci..
az 3 dni pred koncom skolskeho roka som si uvedomila ako to bolo perfektne.. vsetko bolo take uzastne.. konecne som si uvedomila aka bola nasa skola uzastna, ze posledny rok v skole bol ten najuzastnejsi.. myslim ze lepsi rocnik ako ten nas uz nemohol byt.. bude mi vsetko chybat.. spoluziaci, ucitelia, tahaky na literaturu, vymyslanie vyhovoriek na telesnu, a dokonca aj fyzika.. ten skodoradostny usmev ucitelky ked mohal dat niekomu 5.. tie zachvaty smiechu na zemepise.. a vsetky tie carovne prestavky na chodbe.. nikdy na to nezabudnem..
Denník
Komentuj
4 komenty k blogu
1
petronellka
16. 7.júla 2008 18:17
vsetko pekne raz skonci...
2
pekný blog...btw predpokladám, ze tým dátumom si myslela 25. jún a nie júl
4
katii ej to kraasne....fakt pri tomto sa neda neplakat......je to proste uzastne...!!! a budes mi welmi chyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyybat : disappointed:
Napíš svoj komentár