V tejto chvíly už všetci, ktorí ste sa dočítali až sem netrpezlivo očakávate príchod slečny pointy. Nie, ešte nie ... skôr ako sa tam dostaneme musíte poznať pozadie tejto “Story”
Už dva roky pracujem pre zahraničnú spoločnosť, ktora sá okrem iného zaoberá aj logistikou na vrcholovej úrovni. Práca ma baví a s prižmúrením oka si dovolím prehlásiť, že aj napĺňa ( väčšinou ), s ohodnocovaním som spokojný, so šéfom si veľmi dobre vychádzam a s kolegami viac menej tiež. Jeden z nich pôsobil vyše roka v Austrálii – priamo v Sydney avšak pri “poslednej” návšteve Slovenska, keď už sa chystal posledný krát zamávať svojej rodnej zemi, spoznal dievča ... svojho života ... a láska tá hory prenáša a tak preniesla aj jeho – späť na Slovensko, kde žije šťastne až do dnes. Tam ale jeho ( náš ) príbeh nekončí, tento kolega sa teda s Austráliou definitívne rozlúčil, avšak to ho nedonútilo, aby na ňu zabudol a tak ho posadla myšlienka, že keď už tam nie je on, musí tam ísť miesto neho niekto iný, kto zaplní chýbajúce miesto v skladačke a zabráni tak porušeniu časo-priestorového kontinua a zániku sveta ... ehm jednoducho som po ruke a tak si takmer každý jeden deň musím vypočuť aká je Austrália úžasná a ako by si mladý človek ako som ja, naviac bez záväzkov mal užívať život, chopiť sa šance a vyraziť priamo k protinožcom.
Verte, či nie ... ak niečo dokola, počujete takmer 2 roky, začnete nad tým premýšlať.
A tak stojím pred závažným rozhodnutím a v hlave sa mi odohráva miliarda scenárov ako táto “dráma” dopadne. Nie som človek, ktorý sa do vecí vrha strmhláv a skúsenosť ma naučila, že ak sa naozaj nevieš rozhodnúť zvol metódu plusov a mínusov, niekto ju tiež nazýva výber “najmenšieho zla”. Ako teda vnímam situáciu „objektívne” svojimi očami:
Za hovoria:
Som mladý človek bez záväzkov
Mám angličtinu na slušnej úrovni a tak by
začiatky nemuseli byť také zložité.
Obor, v ktorom pracujem je v Austrálii (Sydney) veľmi žiadaný, orientačne sa platy pohybujú okolo 60 dolárov za hodinu.
Proti sú:
Musel by som dočasne opustiť všetkých, na ktorých mi záleží – priateľov a rodinu.
Cestovné a počiatočné náklady by si vyžiadali všetky moje úspory.
Vzdať sa práce, ktorá ma baví a dáva dobrú možnosť na kariérny postup.
Dámy a páni máme tu remízu. Bez pochyby je to závažné rozhodnutie. Mám z toho v hlave celkom zmätok a to ubíja. Ja sám som tu na birdz kritizoval užívateľov, ktorý si na fóre pýtali radu, pretože sami nevedeli ako sa rozhodnúť. A teraz o svojej dileme napíšem celý blog, irónia však ?
Nerobím, to ale preto, že by som potreboval radu, nakoniec sa aj tak rozhodnem sám podľa seba. Občas sa, ale človek potrebuje vyrozprávať, alebo vypísať a uvolniť tak nahromadené emócie. Možno je to celé len otázka odvahy, chce to len prestať riešiť kraviny a vymýšlať scenáre a začať vybavovať víza. Alebo sa vo mne ozval patriot, ktorého v kútiku duše napadlo, že ak sa raz do Austrálie pozriem, už sa nikdy nevrátim ? Hovorí sa, že ak nejde o život, ide o h … kto, ale rozhodne, či ide o život, to si mám o tom napísať ďalší Blog ?
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
verculka89
2. 10.októbra 2008 16:05
Niekedy je ťažké sa rozhodnúť pre jednu z ciest, kt. sa nám núkajú... hádam si vždy vyberieme len to najlepšie
2
ja mam tiez teraz taku dilemu , ale naplnenim mojho sna by som ublizila osobe , ktoru mam najviac rada, tak asi je moj sen natrvalo prec...zober sa a chod , nemas co stratit, mozes sa vzdy vratit
Napíš svoj komentár