“Áno pane, kód 3 červená.“
“Áno pane, jednotka Swat už je na mieste”
“Nie pane, ohrozenie stále pretrváva.”
“Áno pane, ako poviete ...” to bolo posledné, čo som z ich rozhovoru odpočul. Na tom by iste nebolo nič zvláštne, keby sme od seba neboli na 200 metrov. Ja viem, že počúvať cudzie rozhovory sa nepatrí, ale s frekvenčným stimulátorom sluchu je občas ťažké odolať.
“Pane, táto oblasť je uzavretá. Máme nahlásený možný únik plynu. Prosím pokračujte ulicou vpravo.” Zastavil ma strážnik v zelenej uniforme so samopalom v rukách. Na to, že tu majú únik plynu hovoril až príliš napäto. Ak vezmem do úvahy, že mal v rukách MP5 od H&K a nepriestrelnú vestu, tak neobratne maskovanú pod polovojenskou bundou, musí to byť s tým plynom sakra zlé ...
“Grimmer“ stručne som sa polišovi predstavil. To akou rýchlosťou uhol z cesty mi naznačilo, že o mojom príchode vedia a som tu naozaj žiadaný.
“Grimmer, konečne! Kde toľko trčíš ?!“ privítal ma veliteľ SWAT. Keďže sa už od istej doby poznáme to tykanie mu odpustím. Avšak s arogantným a povýšeneckým tónom sa zmieriť jednoducho nedokážem.
“Dobrý večer veliteľ. Nevedel som, že vás prevelili k plynárňam. Čo sa stalo, SWAT málo platí?” zašklebil som sa a krátkym pohľadom zhodnotill situáciu.
Ubytovňa bola vysoká, 9 podlažná budova. Veľké vchodové dvere kryli traja muži v taktických uniformách. Zbytok strážnikov sa voľne pohyboval po zabezpečenej oblasti a z tváre sa im dalo jasne čítať, že by už najradšej vypadli domov k manželkám, či milenkám. O chvíľu na miesto dorazilo vozidlo rýchlej zdravotnej pomoci.
“Ten bastard sa s nami hrá ! Už ma stál 4 ľudí a ja si nemôžem dovoliť ďalšie straty. Budeš na to sám...” veliteľ sa odmlčal a na chvílu sa mi zdalo, že sa pousmial.
Prikývol som. “Fajn, máte aspoň nejaký opis subjektu? Videl niekto niečo?”
Veliteľ zakýval hlavou. “Kým sa Mayers odmlčal, zvrieskol do vysielačky, že je to čertovksky rýchle... to je asi všetko.”
“Myslíš, že je to ... “ to už som klepal na rameno jednému z mužov, ktorý kryl vchodové dvere a bol tak odhodlaný položiť život za lepšie zajtrajšky.
“Chlapi, tak sa zdá, že vám pre dnes padla” usmial som sa do troch hlavní taktických M6A3.
“Všetky jednotky, okamžitý presún na bod Alpha 1, opakujem všetky jednotky presun na Alpha 1.” Zreteľne som počul hlásenie zo SWATakovho slúchadla.
Chvíľu sa mi zdalo, že sa tým trom ani veľmi nechce, ale predsa len rozkaz je rozkaz.
Vchodové dvere sa otvárali smerom von a kupodivu to šlo pomerne ľahko. To, čo som však zbadal vo vstupnej chodbe ma príjemne prekvapilo.
Možno to nakoniec ani nebude tak nudná noc, v duchu som sa pousmial a vstúpil.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár