Tam kde lístie dopadá na svet
pýši sa pestrými farbami na hladine rieky
čakajúc kedy sa vráti prvý jarný kvet
tie hodiny mrazu ničoty slúžia ako lieky.

Hodiny sa stali dňami a tie mesiace zas
trpezlivo skrývajúc prišiel ich čas
mlčky nevidel som tvorenie tých krás
ako vyleteli spod prikrývky chladných rias.

Je už veľa hodín a ja nemôžem spať
nedá sa, aspoň bola snaha o báseň
venovaná jari, odveci sa mi darí
už len dobrú ovečkám dať
lebo aj nový deň, ako sen, môže byť sladká kráseň.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár