spolu môžeme prejsť tieňom
v nočnej hodine kedy je najhlbšia tma,
budúcnosť stmeliť prsteňom
ale my len blúdime
mohli by sme sa držať, držať sa
no my si radšej voľnosť sľúbime
a každý si bude žiť inú časť sna
Podaj mi ruku
my to zvládneme
budeme silnejší
lásku spolu nájdeme
želal by som si
ale my ju radšej dusíme
chyťme sa za ruku
lebo túžime, nie pretože musíme...
Si mojou hviezdou tejto noci,
hviezdou každej noci, každý večer,
čo stratenému na cestu svieti
keď už nevládze viacej...
Chyťme sa za ruku
a držme sa
keď sme obaja unavení z hluku
objímme sa
a svet sa bude zdať pomalší
Podaj mi ruku,
neodchádzajme
držme sa,
už sa nebojme...
Stáť pri sebe
Keď sa svet zdá ako jeden odtieň
ktorý sa nemení
držme sa
chýba mi šťastie čo z objatia pramení
chýbaš mi
Držme sa,
mám pocit že sa vzdiaľujeme
držme sa,
Kde je pohľad ako sa milujeme??
Držme sa,
neotáčajme sa chrbtom!!
Áno, som ten čo verí
tak ukáž na mňa tým prstom
a staň sa vlkom čo zo strachu zuby cerí...
Podaj mi ruku,
pristúp bližšie
Tieto slová!!
Už nemôžem písať tichšie
držme sa,
stojme pri sebe
držme sa,
nechaj ma prehovoriť lebo to patrí aj tebe
ľudia, nebojme sa...
A držme sa,
držme pri sebe...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár