Veci sa proste stávajú

niekedy miznú, niekedy zostávajú

nie vždy sa dni v týždni zhodujú

keď sa o nich dvaja cudzinci rozprávajú




To, čo je dnes tak dôležité,

zajtra môže byť zabudnuté

tvoj úsmev znamená, že máš niečo pekne odžité,

alebo sa snažíš zakryť koľko z tvojej duše bolo odkopnuté...




Odkopnuté medzi hviezdy,

je pravda že tie spomienky zostanú

to, čo je správne vidíme nie vždy

ale nečakajme na hodiny kým biť prestanú




Žime pre budúcnosť pred nami

čo je pre nás najjasnejší obraz,

všetky rozhodnutia by sme mali smerovať za snami

lebo každé rozhodnutie dnes, bude v budúcnosti odraz




Niekoho dnes objímame a zajtra môže byť preč,

raz príde objatie ktoré má trvať naveky

a ja neviem či to zvládnem, neviem kam sa dostane táto reč,

moje slová, myšlienky, lebo viem, že môj názor je často praveký




A o staré je dnes len málo ohlasov...

Málo ľudí čakajúcich na vysielanie,

Vysielanie neznámeho hlasu z rozhlasov...




Neviem či som pripravený, pripravený na zbohom

mám strach, lebo všetci skúsime niečo nové, a skúsime to samy

mám strach lebo viem, viem, že ťa nenájdem čakať za najbližším rohom

veď, keď kráčame za rozdielnými snami...




Ale nedovolím aby naše objatie bolo rozlúčkou na celý život,

nedovoľme aby sme prestali spomínať na deň, čo by seriály nazvali pilot...




Veci sa proste stávajú

niekedy miznú, niekedy zostávajú

nie vždy sa dni v týždni zhodujú

keď sa o nich dvaja cudzinci rozprávajú




A spomínajú...

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár