Veci sa proste stávajú niekedy miznú, niekedy zostávajú nie vždy sa dni v týždni zhodujú keď sa o nich dvaja cudzinci rozprávajú To, čo je dnes tak dôležité, zajtra môže byť zabudnuté tvoj úsmev znamená, že máš niečo pekne odžité, alebo sa snažíš zakryť koľko z tvojej duše bolo odkopnuté... Odkopnuté medzi hviezdy, je pravda že tie spomienky zostanú to, čo je správne vidíme nie vždy ale nečakajme na hodiny kým biť prestanú Žime pre budúcnosť pred nami čo je pre nás najjasnejší obraz, všetky rozhodnutia by sme mali smerovať za snami lebo každé rozhodnutie dnes, bude v budúcnosti odraz Niekoho dnes objímame a zajtra môže byť preč, raz príde objatie ktoré má trvať naveky a ja neviem či to zvládnem, neviem kam sa dostane táto reč, moje slová, myšlienky, lebo viem, že môj názor je často praveký A o staré je dnes len málo ohlasov... Málo ľudí čakajúcich na vysielanie, Vysielanie neznámeho hlasu z rozhlasov... Neviem či som pripravený, pripravený na zbohom mám strach, lebo všetci skúsime niečo nové, a skúsime to samy mám strach lebo viem, viem, že ťa nenájdem čakať za najbližším rohom veď, keď kráčame za rozdielnými snami... Ale nedovolím aby naše objatie bolo rozlúčkou na celý život, nedovoľme aby sme prestali spomínať na deň, čo by seriály nazvali pilot... Veci sa proste stávajú niekedy miznú, niekedy zostávajú nie vždy sa dni v týždni zhodujú keď sa o nich dvaja cudzinci rozprávajú A spomínajú... Úvaha 0 0 0 0 0 Komentuj