mal som svietiť pred seba a nie vidieť v každom vyhasnutú hviezdu
nemal som vidieť to čo spoznal každý, len tie rany menom podrazy
viem, bola chyba len čakať a toľko času stratiť sčupený v hniezdu.
To čo som sa naskrýval sa dalo premeniť v skúsenosť
nemá význam celý život plakať za niečim čo sme stratili
je nezmysel namýšľať si že bez pohnutia zdoláme akúkoľvek vzdialenosť
nemá to význam lebo môžeme stratiť aj posledné hviezdy čo nám na cestu svietili.
Každý deň počuť ako si niekto z ľútosti k samému sebe život vzal
a vidieť niekoho padnúť len aby sa druhý pobavil
často jeden moment nevyjde podľa predstav a núti ma aby sa ten boj vzdal
a ešte častejšie vidieť zronené tváre na chodníkoch lebo sa im jediný ťah nezdaril.
Prestalo sa mi páčiť veľa toho čo vidím každý deň
ten čo spína ruky k sebe bez váhania zabije nejeden tvoj sen
len preto lebo to čomu verí podľa neho musí veriť každý
a keď sa s tým niekto odmieta zmieriť začínajú boje, vraždy.
Popravde, je mi úprimne jedno či existuje nebo a peklo
ak za niekoho nešťastie môže jedna z tých strán a nie my sami,
kašlem na nebo, peklo a ich vládcov, na každého kto zapríčinil že zhaslo to svetlo
ak za šťastie a nešťastie môže niekto vyšší, ja verím že ľudia si spôsobujú tieto rany.
Tento text je kritika pre zaslepenú vieru, neurážam cirkev ani tých, čo sú zahľadení do vied
lebo každá viera je správna dokiaľ niekomu dáva zmysel žiť
naozaj sa pojedzte tí, čo berú druhým vietor do ich plachiet,
načo proti sebe súperiť kto má pravdu, keď či chceme alebo nie, na tejto zemi budeme musieť spolu byť.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár