netráp sa tým čo nemôžeš zmeniť
je smutne zahodený život keď len túžime vedieť nezmysli ktoré nemožno pochopiť
odkedy ti nohy podkopal priateľ máš problém druhým veriť
odvtedy nedokážeš nájsť svetlo keď je tma
ani pravdu či zmysel v stokrát opakovaných poučkách
je ťažké rozlíšiť zúrivosť od hnevu keď ma hnev drhne ako astma
keď blízky neprichádza na pomoc zo zvyku sa poddávame prázdnym uličkám.
Trápime sa po nešťastnej láske namiesto toho aby sme niečomu lepšiemu dvere otvorili
radšej ich nechávame zabuchnuté a trápime sa že ku nám rovnaké cesty nevedú
dostali sme možnosť druhým pomôcť ale radšej sme aj zámok na dverách znetvorili
verím, že sebecké a žalostné myšlienky k sebe len rovnakú sériu pocitov privedú.
No šťastie si pri tom dáva načas a tak do tej istej rieky stúpime zas a zas
netráp sa tým, nechci ako večne klbko nešťastia žiť
smútku nevenuj viac času ako je zdravé, práve to bráni vidieť koľko je vôkol krás
jedného dňa budeš musieť vystúpiť, nedá sa len za tými dverami celý život kryť.
Nemôžeš za všetko ty, prestaň si maličkosti brať k srdcu, nehľadaj chybu len v sebe
aj keď pravda je, že tie naše chyby s nami žijú ale nie sú príčinou všetkého zla
nehľadaj spôsob ako napraviť všetkých a všetko ale to čo pomôže tebe
lebo pred rozhodnutím zostaneme sami a až to otvorí nám brány čo vypustia nás zo zlého sna...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár