po ktorej som utiahnutý a plachý neraz šiel
o mojich ranách a omyloch kolovali zvesti
medzi tými, ktorí riadili vlak ktorý ma prešiel
Keď ste ma dokázali do blata zhodiť
do vášho blata na mojej ceste ktorá sa mi páči,
ktorú ste mi znepríjemnili ale dnes viem, že sa mi to bude hodiť
nikoho nedržím, kto sa chce otočiť chrbtom nech sa ráči
Nič nie je jedno pre mňa stále platí
čas aj naše pocity tvoria základ nášho mostu
naivne som neprestal veriť že láska, tá láska sa medzi ľudí vráti
robím chyby, áno, tiež si nevidím na začiatok svojho chvostu
ale mám strach dlhšie len čakať lebo ten čas sa nezastaviteľne kráti
Niekedy nevidím rozdiel medzi snom a sebeckou túžbou
zdá sa mi čoraz vzácnejšie sledovať iskru čo nespáli nám chrám
nestojím o pomoc ktorá ma unesie hlbšie vašou vražednou službou
tvár si zakryjem vlastným názorom aj keby mám zostať sám...
Cítim stále ťažšie bremeno ktoré necháva brány zavreté
pristihol som sa ako ležím zranený v hustom prachu
tiež som chcel vedieť všetko ako vy ale pravda je, že všetko neviete
nikto nie je dokonalý ale dôležité je neprestavovať si svoju tvár v ďalšom krachu
Cítim, cítim ako sa niekedy pred spaním bojím
že bremeno jedného dňa neunesiem a brány zostanú blokované
ak kráčaš po ceste svojho idolu nevrav mi aby som kráčal smerom tvojim,
necítim sa príjemne oslepený svetlom lebo vtedy všetko čo vidím, vidím skreslene...
Prečo keď sa otočím vždy svoj zrak skloníte
priznám sa že netuším, netuším prečo si myslíte že som hlúpy
keď sa kajuta plní ľadovou vodou, že sa nič nedeje vravíte,
niekedy pocit mám, že som jediný kto viackrát do tej istej rieky stúpi
Verím, že všetky tie skutočnosti ktorých sa nemožno dotknúť,
čas, city, nič z toho nie je jedno
preto nepochopím keď to niekto vraví, akoby sa sám seba snažil potknúť
až keď sa vzdáme samých seba pocítime čo znamená žiť biedno...
Či je teplá noc, alebo počas slnečného dňa chladno,
verím, že nič,
nič nie je jedno...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár