po nekončiacej rozžeravenej púšti
na srdci ťažoba celého sveta ktorý ju súdi
padá na kolená do horúceho piesku s prstom na spúšti
Nehybne stráca sa v tieni,
v ktorom sa nebojí,
bohatstvo jej srdca vlastný démon plieni
čaká, ale ani čas jej rany nehojí
Kričí,
to nikto nepočuje jej hlas??
Kto počuje šepkanie keď sa cíti sám,
počuje jej volanie
vstane z horúceho piesku, prisahám,
a celý svet uvidí jej vznešené lietanie...
Toto sú slzy stratených,
ktorí blúdia a nevidia nikoho kto by ich šiel zachrániť
toto sú slzy väznených,
vo vlastnom vnútri, kde sa nedokážu obrániť
Prečo niekto odháňa toho, kto sa nepodobá na každého,
prečo zahadzovať jedinečnosť do davu klonov,
Sme slepí že nevidíme ich úsmev?? Prečo hrať pred nimi rolu vážneho??
Je odvaha vystúpiť z tieňa a len hlupák ich vyháňa do tmy ktorá pre nich znamená domov
Nikto nie je bez chyby ale všetci sme vinní
Vstaňme!!
Nechápeme že len spolu sme skutočne silní??
Prestaňme!!
Ponižovať dokáže každý hlúpy
Otvorme oči!!
Môžeme sa znovu chytiť aj keď nás rozdelili stĺpy
Verme svojim snom!!
Človek podkopáva lebo sa možno sám bojí
Nie je hanba prehrať so silnejším!!
Víťaz je každý kto spadol a aj tak si dokáže veriť, a stále stojí...
Nikto nie je sám!!
Nikto nie je sám dokiaľ sme nezhasli svetlo vlastnej mysle...
Toto sú slzy stratených,
ktorí blúdia a nevidia nikoho kto by ich šiel zachrániť
toto sú slzy väznených,
vo vlastnom vnútri, kde sa nedokážu obrániť
Toto sú slzy stratených,
pri ktorých sa tvárime že sme stratili zrak
toto sú slzy jediných,
ktorí si dobrovoľne nechajú do očí zaviať prach,
aby sa viac nemuseli dívať...
Toto sú slzy stratených,
ktorým niekto ukradol úsmev z pier
toto budú slzy nájdených,
ktorí nájdu správnu cestu do svojich dvier,
Neprestaňme si veriť!!
Jediná skutočná prehra príde len keď sa vzdáme,
prestaňme mať strach vlastný život do svojich rúk zveriť,
len tak vyhráme!!
Zotrime slzy stratených...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár