Viem že zo mňa vyšiel ten skrat tá chyba je hlboko vo mne zakorenená ale prosím, späť sa vráť každá chvíľa s tebou je nezabudnuteľná preto ti chcem vysvetliť, povedať čo sa stalo nenašiel som iskru ktorú som hľadal preto ohnisko v nás horieť, horieť prestalo a mňa mrzí že som to až neskoro zbadal Aj keď nie ty, a nebudem to ani ja kto nás robí šťastných a venuje všetky vety tie úžasne, ľúbostné, myšlienka čo dve duše spája Nebudem to ja čo ťa robí šťastnú a nie, nebudem to ja čo je šťastný s tebou obaja máme cestu nezameniteľne vlastnú ty chceš byť tá čo predtým a ja zas sebou... Veľmi ma mrzí že to nevyšlo, že to odišlo... Pri prvej búrke, bez varovania pri prvej hádke, pamätáš čo k nej predišlo?? Neviem prečo začala, ale po nej sme zostali sami dvaja Som prislabí si spomenúť prečo sa nám chrám začal rúcať jeden druhého snažili sme predbehnúť a pri spoločných chvíľach začali mlčať Nedokážem pochopiť prečo si nepamätám búrku ale teba tvoj pohľad, smútok, ktorý sa nedal uchopiť nedokázal som dočiahnuť jediný kúsok z neba, ktorý som ti sľúbil... Dnes obaja hľadáme tú istú iskru ten istý význam šťastia obaja chceme v pohľade vidieť lásku ale keď hľadíme jeden na druhého nevidieť v nás viac toho minulého... Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj