Viem že zo mňa vyšiel ten skrat

tá chyba je hlboko vo mne zakorenená

ale prosím, späť sa vráť

každá chvíľa s tebou je nezabudnuteľná

preto ti chcem vysvetliť, povedať čo sa stalo

nenašiel som iskru ktorú som hľadal

preto ohnisko v nás horieť, horieť prestalo

a mňa mrzí že som to až neskoro zbadal




Aj keď nie ty,

a nebudem to ani ja

kto nás robí šťastných a venuje všetky vety

tie úžasne, ľúbostné, myšlienka čo dve duše spája




Nebudem to ja čo ťa robí šťastnú

a nie, nebudem to ja čo je šťastný s tebou

obaja máme cestu nezameniteľne vlastnú

ty chceš byť tá čo predtým a ja zas sebou...




Veľmi ma mrzí že to nevyšlo,

že to odišlo...

Pri prvej búrke, bez varovania

pri prvej hádke, pamätáš čo k nej predišlo??

Neviem prečo začala, ale po nej sme zostali sami dvaja




Som prislabí si spomenúť

prečo sa nám chrám začal rúcať

jeden druhého snažili sme predbehnúť

a pri spoločných chvíľach začali mlčať




Nedokážem pochopiť

prečo si nepamätám búrku ale teba

tvoj pohľad, smútok, ktorý sa nedal uchopiť

nedokázal som dočiahnuť jediný kúsok z neba,

ktorý som ti sľúbil...




Dnes obaja hľadáme tú istú iskru

ten istý význam šťastia

obaja chceme v pohľade vidieť lásku

ale keď hľadíme jeden na druhého

nevidieť v nás viac

toho minulého...

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár