si nádhera ktorá,
pre ktorú je to len hra
kto skôr srdce zdolá
Rozprávka
tak sa pri tebe cítim
akoby to bola len prestávka
pred láskou ktorú chceš dokázať im
nie mne
a niekedy sa tváriš akoby ani sebe
s úsmevom ma necháš tápať v tme
baví ťa pozornosť venovaná jedine tebe
O áno,
baví ťa to
dokým
sa neobjaví blato
na ceste, dnes za kým??
Vábivá, vášnivá,
je to jed alebo liek??
Vôbec necíti, nevníma
vôňu konvaliniek
Plačeš
ale ja tvojim slzám neverím
skáčeš
do výšok v ktorých ti svoj život nezverím
Viac nie,
Už viac nie!!
Nespravím to zas
čakám ranu a vzbudenie
keď uplynie náš spoločný čas
opäť, zas...
Ako pri každom
východe slnka
v srdci prázdnom
ako keď cvála srnka
po zmrznutej pôde
zanechávaš zvuk svojho odchodu
v mojom srdci po chladnej hrôze
len do prvého východu
sa cítim byť s tebou...
Si vábivá, vášnivá,
a ja neviem či si jed alebo liek
vôbec necíti, nevníma
vôňu sladkých konvaliniek
Nie...
Zanechávaš za sebou rozbúrený požiar
a tváriš sa akoby ti bolo jedno že zhorím
v tvojich plameňoch čo zanechajú žiaľ
vo svete ktorý pre teba tvorím
keď svet druhých zaplavila voda
A keď sa vrátiš
položím ti jedinú otázku
viem že tiež niečo cítiš
ale nemá zmysel tvoriť prekážku
ak sa mýlim...
Mali by sme isť svojou,
svojou cestou
viem,
aj keď si dokazujeme že žijeme
ja už aj bez teba viem že žijem
prečo sa stále s tým pocitom bijeme??
Keď nič necítiš...
Vábivá, vášnivá,
je to jed alebo liek??
Vôbec necíti, nevníma
vôňu konvaliniek...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár