Keď už slnko nesvieti

a ty nevidíš kadiaľ vedie

cesta, tá cesta z mrakov nezletí

nevieš kedy búrka prejde




Padáš na kolená

a máš pocit, že dážď je

moc ťažký a ty zranená

tá búrka niekedy prejde




Keď nevládzeš,

po stí raz padáš

a pocit máš že nezvládneš

nájsť to, čo hľadáš,

povedz si len...




Môžem opäť vstať!!

Aj keď spadnem ešte veľa krát

Nemusím sa báť!!

Už poznám pád

Môžem znovu vstať!!

Povedz len

bolesť, do hlbín sa vráť!!

Lebo žijem aj ďalší deň...




Keď už slnko nesvieti,

nie je všetkým dňom koniec

keď duša preč odletí

až vtedy nastane smútok...




Nikto, nikto nie je sám

viem...

Aj keď pocit mám že padám

ale budem bojovať, lebo smiem...




Prosím, nenechaj ma v tom

bojujme spolu,

bok po boku

keď nás niečo stiahne dolu

My vstaneme!!

Vstaň!!

Spolu si povieme!!




Môžem opäť vstať!!

Aj keď spadnem ešte veľa krát

Nemusím sa báť!!

Už poznám, už poznám pád

Môžem znovu vstať!!

povedz len

bolesť, do hlbín sa vráť!!

Lebo žijem ďalší deň...




A neprestanem...




Aj keď je dnes

jeden z tých smutných,

vydrž,

lebo zajtra žiješ ďalší deň...

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár