Keď už slnko nesvieti a ty nevidíš kadiaľ vedie cesta, tá cesta z mrakov nezletí nevieš kedy búrka prejde Padáš na kolená a máš pocit, že dážď je moc ťažký a ty zranená tá búrka niekedy prejde Keď nevládzeš, po stí raz padáš a pocit máš že nezvládneš nájsť to, čo hľadáš, povedz si len... Môžem opäť vstať!! Aj keď spadnem ešte veľa krát Nemusím sa báť!! Už poznám pád Môžem znovu vstať!! Povedz len bolesť, do hlbín sa vráť!! Lebo žijem aj ďalší deň... Keď už slnko nesvieti, nie je všetkým dňom koniec keď duša preč odletí až vtedy nastane smútok... Nikto, nikto nie je sám viem... Aj keď pocit mám že padám ale budem bojovať, lebo smiem... Prosím, nenechaj ma v tom bojujme spolu, bok po boku keď nás niečo stiahne dolu My vstaneme!! Vstaň!! Spolu si povieme!! Môžem opäť vstať!! Aj keď spadnem ešte veľa krát Nemusím sa báť!! Už poznám, už poznám pád Môžem znovu vstať!! povedz len bolesť, do hlbín sa vráť!! Lebo žijem ďalší deň... A neprestanem... Aj keď je dnes jeden z tých smutných, vydrž, lebo zajtra žiješ ďalší deň... Báseň 1 0 0 0 1 Komentuj