otvárajú jej srdce a dovoľujú preniknúť do najhlbšieho temna
plytké nádychy, za stenou ukrytí sa ospravedlňujú, že snívajú,
aby nemuseli pozerať z vonku koľko život obmedzujúcich stien má...
Skoro som stratil vieru, skoro som zabudol
že život, život môže byť úžasný
skoro mi pád svojou bolesťou srdce prebodol
niekedy to bolí ale prosím, to svetlo v sebe nezhasni...
Niekedy zvierame len dlaň plnú tŕňov
a ruža nehybne leží pod našimi pätami
keď hneď nie sme na konci, zabúdame na zmysel snov
možno preto niekto zabudne kráčať za snami
Zbytočne hľadáš na oblohe mesiac keď je nov
dotknúť sa sna si zaslúži len ten, kto nečaká na konečnú
a niekedy aj vo vlastnej mysli musíme prejsť chladnou tmou
neodkladajme stále prvé kroky lebo ani v spánku nemá nikto cestu nekonečnú
Never slovám že ten správny smer je bez prekážok
ani že to príde hneď ako ťa prestane baviť pre vlastné šťastie bojovať
ako ti môžu veriť druhí keď sa vidíš vo všetkých bolestivých urážok,
všetci máme úsmev v sebe, každý má právo sa radovať!!
Zvládneš to, ver
tá chyba je v nich keď ti neveria,
zvládneš to, ukáž im svoj smer,
možno až keď budeš stáť na konci ti uveria...
Ak chceš stáť za mnou,
odhoď tú dýku lebo ti jej ťarcha zo síl ubíja
ak snívaš o splnení snov,
prestaň stále čakať a pozorovať to, čo ich zabíja
Zvládneš to!!
Skoro som stratil vieru, skoro som zabudol
že život, život môže byť úžasný
skoro mi pád svojou bolesťou srdce prebodol
niekedy to bolí ale prosím, prosím, to svetlo v sebe nezhasni
Zvládneš to...
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár