Tie baby boli tiež celkom milé. Tá najnižšia z nich má dlhé lesklé vlasy, volá sa Nika a chodí s Jurom od siedmej triedy. Poznajú sa už od základky. Ďalšia, Simona bola stredne vysoká s blond vlasmi a opálenou pokožkou. Keď sa jej opýtali kde bola na dovolenke, len sa zasmiala. Vraj neboli nikde. Katka bola z nich najvyššia. Vyzerala ako dievča z Amerických filmov na vidieku. Ale pristalo jej to. Alica, bola niečo podobné ako Bela, lenže ona je od Bely o dosť nižšia. Tiež bola oblečená celá v čiernom, ale bolo vidno, že preferuje skôr elganciu. Mala aj pekný strieborný náhrdelník, po svojej babke.
„Tí ľudia sú veselá kopa, tuším, že s nimi bude sranda“ hovorila nadšene Tina, keď si všetci posadali na svoje miesto. „A tomu...Lukášovi sa fakt páčiš“ povedala jej sprisahanecky, až sa Sarah nahlas zasmiala. „To nemyslíš vážne“ poklepala si po čele. „Vážne, nevidela si, ako na teba stále pozeral a usmieval sa?“ Pokrútila hlavou. „Sarah, ty si vážne slepá“ zasmiala sa Tina „ale on je celkom zlatý, a hrá na gitare. Čo môže byť krajšie ako chalan, ktorý hrá v skupine?“ Will, pomyslela si Sarah.
Nestihli si všimnúť, že do triedy vstúpila nová profesorka a zahriakla ich aby boli ticho. „No pekne začíname s novou chemikárkou“ pošepkala jej Tina. „Dobrý deň študenti, budem vás vyučovať chémiu a biológiu“ povedala nízka profesorka škriekavým hlasom „Dosť bolo tých rečí, otvorte si učebnicu chémie na strane tri, cvičenie šesť. Je to opakovanie z minulého roka.“ V triede bolo počuť šum a frflanie niekoľkých ľudí. „Nechcem nič počuť, na mojich hodinách sa pracuje a nefrfle“ dodala výstražne. Hodina sa vliekla tým najpomalším tempom, na konci hodiny len povedala “Postavte sa“ a vypochodovala z triedy.
„Uf, tak toto bude zabijak“ „To je tá najprísnejšia učiteľka akú som kedy videla.“ Všetci nadávali na novú profesorku.
„A ten jej hlas.“
Triedou otriasol Rišov hrdelný smiech „To nebol hlas, ona doslova škriekala“ snažil sa napodobniť jej hlas „otvorte si knihu na strane tri, cvičenie osem...“ Podľa Sarah a Tini sa to naozaj podobalo na profesorkin škrekľavý hlas.
Zvyšok vyučovania bol normálny a tak ako Sarah dúfala, učitelia sa len predstavili a nechali im voľnú hodinu. Na poslednej hodine si k ich lavici prisadli tí istí ľudia čo ráno. Najprv sa len tak rozprávali, ale neskôr niekto navrhol, aby hrali hru pravda - odvaha. Všetci nadšene súhlasili. Dohodli sa na pravidlách a začali hrať. Vtedy ku nim prišiel aj Kubo. Bolo vidno ako sa Tina červená, ale to si všimla len Sarah. Našťastie mali dosť veľkú triedu a všetci desiati sa zmestili k jednej lavici. Prvý bol Maťo. Lukáš sa toho hneď chytil „Choď za Barčou a pozvi ju na rande.“ Všetci sa začali smiať.
„Lukáš, neblbni. Veď tá sa na mňa ani nepozrie“ vyhýbal sa Maťo.
„Ale no tak, choď. My ti veríme“ ale to už prskal od smiechu.
Maťo vstal, a išiel smerom k Barči, niečo jej pošepkal a ona nadšene prikývla. Keď sa vrátil, niektorý chalani ho potľapkali po pleci. Hralo sa ešte zopár kôl, no na Sarah to ešte nepadlo. Nech to tak pokračuje, modlila sa v duchu. Ale náhoda je blbec a práve vtedy sa to zastavilo pri nej. Nikto nevedel, čo by sa mal opýtať. Tak sa Nika nakoniec opýtala „Ktorý chalan z triedy sa ti páči?“ a pritom podvedome chytila Jura za ruku. Sarah cítila, ako sa červená, no chcela to rýchlo ukončiť. Nevedela čo odpovedať, v mysli mala pred sebou stále Willov obraz. Je to Will. Áno je úžasný, zmĺkni, veď sedí hneď za tebou, zahriakla sa.
Tak sa pokúsila o vyhýbavú odpoveď „ hmm...asi nikto.“
„Vážne nikto?“ nedala sa Nika. Ak neprestane, tak jej poškodím, tú jej krásnu fasádu.
„Nie nikto“ povedala ráznejšie. Týmto ukončili jej výsluch. Hrali ďalej, Sarah si odskočila na záchod. Keď sa vrátila, sadla si späť k svojej skupinke a pokračovala v hre. No všimla si, že Katka, ktorá predtým sedela pri Lukášovi si sadla na jej miesto. Nechala to tak. Rad bol na Lukášovi, vybral si odvahu. Dlho nikto nič nehovoril, až sa ozval Kubo „Musíš pobozkať Saru.“
Ona ostala v nemom úžase a čumela na Kuba. To môžeme do toho zaťahovať aj tých, čo hrajú? „To nemyslíš vážne!“ konečne sa prebrala.
„Úplne vážne“ odpovedal jej, no pritom na ňu pozrel ospravedlňujúcim pohľadom. Lukáš to už nechcel dlho naťahovať „Sarah, môžem?“ No jej bolo jasné, že odpoveď nie neprijíma.
„Ale bude to len v rámci hry, jasné?“ pozrela na všetkých, a tí prikývli. Lukáš sa k nej naklonil a jemne pobozkal. Po chvíli sa odtiahol, no videla na ňom, že sa mu veľmi nechce. Pozrela na ostatných a znovu cítila tú hroznú červeň na lícach. Hra pokračovala ďalej, akoby nič. Túto scénu videli len tí, čo sedeli v zadnej skupinke a Will, ktorý celý čas sedel na svojom mieste. Hodina sa skončila a všetci išli domov alebo do mesta. Práve sa lúčila s Tinou, keď uvidela Lukáša a Willa ako sa o niečom rozprávajú. Povedala to Tine a obidve tam len stáli a pozerali na nich. Nikto nevidel, že by sa Will rozprával s niekým dlhšie ako tri minúty. Will sa zrazu otočil a ráznych krokom prešiel okolo nich bez povšimnutia. Dievčatá sa rýchlo rozlúčili a každá sa vybrala svojím smerom. Sarah sa snažila uhádnuť o čom sa asi mohli baviť. Obidvaja vyzerali dosť naštvaní.
Len čo prišla domov, tak sa jej ozval mobil. Bola to Tina.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár