Snívalo sa jej, že bola s Willom v starom parku. Bola jeseň a už takmer zapadlo slnko. Pod nohami mali rôznofarebné listy. Zastali pri napoly rozpadnutej lavičke. Bozkávali sa. Cítila ho. Bolo jej nádherne. Zrazu pocítila prudkú bodavú bolesť na krku. Bol to Will, alebo niečo čo sa na neho podobalo. Bol totiž upír. Na chvíľu sa od nej odtiahol. Chcela kričať, no nevydala o seba ani hlások. Uvidela jeho špicaté zuby. Vyzeral strašidelne. Znovu si pritisol pery k jej krku a zvona pocítila tú bodavú bolesť. Neskôr sa premenila až na pálenie. Vtedy zomrela.
Bola celá spotená a roztrasená. Bolo to také živé. Cítila jeho úžasnú vôňu. Ešte stále ju cíti. Bolo to otrasné. Postupne sa dala dokopy. Pozrela na budík. Bolo ešte len 03:03. Zvláštny čas, pomyslela si, a ešte zvláštnejší sen. Znovu zaspala. Ráno sa prebudila, prstami si nahmatala krk, ale nič tam nebolo, žiadne pohrýzanie od upíra. Asi by som mala prestať čítať tie knihy. Upokoj sa Sarah. Bol to len sen. Do školy prišla medzi prvými. Ešte stále bola dosť mimo. Zapla si mp3, zavrela oči a oprela sa o okno. O chvíľu pocítila, že jej niekto dal pusu na líce. Strhla sa. „Pokoj, som to len ja“ usmial sa na ňu Lukáš „Ahoj princezná. Ako sa máš?“ Vydýchla si. „Ahoj. Blbo, nevyspala som sa dobre.“ Nechcela mu klamať, ale ani všetko prezradiť, našťastie sa už viac nepýtal. Rozprávali sa len tak o ničom.
Dnes majú informatiku. „Profák je chorý“ oznámila jej Tina. „A teraz čo? Máme suplovanú?“ opýtala sa jej Sarah a popritom vyberala veci na informatiku. „Hej. Ale budeme rozdelení. Chalani, baby. My máme nejakého mladého. Myslím, že nás nič neučí. Máme ísť do učebne 67.“ „Tak poď“ počula ako sa Sarin hlas vzďaľuje, tak vybehla za ňou. Našťastie im dal voľno. O chvíľu niekto zaklopal na dvere. Sarah a Tina sedeli najbližšie. Tak Sarah išla otvoriť. Bol to Lukáš, celý vysmiaty. Vstúpil do učebne. „Dobrý. Prepáčte, že ruším. Ale posiela ma pani profesorka Baranová. -učí ich geografiu a dejepis- Chce súrne hovoriť so Sarah“ hovoril maximálne oficiálnym hlasom. „Ktorá je to?“ opýtal sa mladý učiteľ a prebehol pohľadom triedu. „Ja“ ozvala sa Sarah, ktorá si už stihla sadnúť. „Tak choď“ mávol rukou. „Nechápem čo odo mňa chce“ pošepkala Tine keď odchádzala.
Vyšla na chodbu a smerovala k chodbe, kde mala profesorka kabinet. Niekto ju stiahol za ruku. „Čo robíš?“ opýtal sa jej Lukáš. „Veď so mnou chce hovoriť Baranová. Tak idem za ňou“ odpovedala mu zaskočená Sarah. „Bože, myslel som, že ti to dôjde skôr“ zasmial sa. „Čo také?“ teraz už vážne nechápala. „Pozri, chcel som byť s tebou na chvíľu sám, no a toto bolo jediné riešenie, keďže po škole ideš vždy rovno domov“ vysvetľoval jej. „Teda chcel som sa ťa vlastne niečo opýtať... Vieš... Páčiš sa mi už od prvého dňa čo som ťa videl.“ Ticho. „Vedela by si si predstaviť, že by sme my dvaja mohli byť spolu?“ vykoktal nakoniec. Ohromená na neho civela. Nebola schopná mu odpovedať. V hlave sa hádali dve polovice jej mozgu. Je pekný, ale páči sa mi aj Will. Ten ťa ignoruje, tak o čo ti ide? Na Willovi je niečo, čo tento chalan nemá. Beriem ho iba ako kamoša. Dosť blízkeho kamoša. Ale vieš, že ak ho teraz odmietneš, tak ho tým raníš. A to predsa nechceš. Nedá sa to vyriešiť tak aby som ho nezranila, ale pritom neklamala samú seba? Nie. „Em..si úžastný chalan, ale potrebovala by som ešte trochu času.“ Há, tomu sa hovorí moja diplomatika. „Koľko času? Poznáme sa už mesiac. Nechápeš čo k tebe cítim Sarah?“ hrdlo mal zovreté, ale pokúšal sa hovoriť vyrovnane. „Neviem. Týždeň? Prepáč, ale ani pre mňa to nie je ľahké“ pociťovala úzkosť, čím viac hovorila, tým viac ho aj zraňovala. Nie, už mu nič nebudem hovoriť, ešte to viac dokašlem. Na rozlúčku mu dala jemnú takmer až ospravedlňujúcu pusu a odišla späť do učebne. Sadla si na svoje miesto a všetko povedala Tine. V poslednej dobe si hovorili všetko. Stali sa z nich skutočné kamošky. A aspoň to Saru tešilo.
Zvyšok dňa sa s Lukášom k sebe správali tak, akoby sa nič nestalo. Obom to tak vyhovovalo. Po škole ešte skočila s Tinou na pizzu a ona jej stále rozprávala o tom aký je Kubo úžasný a aké má vypracované brucho. Sarah sa na tom len smiala. Tak prišla domov, naučila sa, stihla urobiť aj projekt do školy a večer zobrala knihu ktorú mala rozčítanú a dúfala, že sa jej ten otrasný sen nebude snívať znova.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár