Empétrojka do nosa

Pred pár dňami som začala vážne uvažovať nad týmto vynálezom.
Stalo sa to, že som cestovala v MHD. Nie je na tom nič zvláštne. Sedím, pozerám z okna, premýšľam... zrazu si ku mne prisadne starší pán. Ani na tom nie je nič divné. A potom začal mlaskať. Pochopte, nikdy mi nič také nevadilo. Lenže keď cestujete denno denne medzi ufunenými babkami, uvrešťanými zasranmi a babenkami, ktoré potrebujú žvachať žuvačky... ach jaj. Doslova som sa stala alergickou na podobné zvuky.
Tak prišla na rad MP3-ka. Neviete si predstaviť tú úľavu keď som počula len svoju obľúbenú hudbu. Chvíľu to fungovalo. Zavrela som oči, prestala vnímať... výdych, nádych... počkať! Čo to je? Otvorím oči a predo mnou partia ľudí, ktorí sa zrejme pol roka neumývali. To ma dorazilo. Ako sa mám pred tým brániť? A vtedy mi zišiel na um ten geniálny, úžasný vynález. Nebolo by to skvelé, kebyže si môžme do nosa vopchať dva mini vankúšiky, nastaviť na displeji čo chceme cítiť a mať pokoj od páchnucích individuí v MHD? Úprimne dúfam, že japončíci už usilovne pracujú na podobných prístrojoch.

Takže ako podľa mňa vyzerá cestovanie v MHD o pár rokov? Slúchatká v ušiach, v nosoch, pred očami mini obrazovky, aby sme sa nepočuli, necítili, nevideli...

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu