,,Teraz by sa hodili nejaké veľkolepé slová" prerušila šepkaním ticho Viki bez toho aby odtrhla oči od školy.
,,Viki!" osopila sa na ňu Lucienne, ,,ty musíš vždy pokaziť tie najkrajšie chvíľky, však?"
,, No, ani nie, ale teraz sa to žiadalo... " a s víťazoslávnym úsmevom pozrela na Lucienne. Tá len prevrátila oči a usmiala sa.
,, Tak poď," povedala po dlhšom tichu nežne Viki, ,, neprestojíme tu predsa celý deň. Ideme to osláviť!" chytila Lucienne pod pazuchu a už odchádzali zo školského areálu.
***************************************************
Keď vošli do pizzerky bolo tam veľmi plno. Pri jednom stole sedela mamička a trápila sa so svojím dietaťom, ktorému pchala do úst kúsok pizze. Pri ďalšom stole sedeli baby zo školy a pri pohľade na posledný stôl Lucienne poskočilo srdce.
,, Viki, ideme preč." povedala rázne Lucienne a už ťahala Viki von z pizzerky. Viki si však vyvliekla ruku z jej zovretia a teraz jej ju schytila ona.
,, Nie! Pekne tam pôjdeme. Viem prečo tam nechceš ísť. Kvôli Lukášovi, však? Dobre som si všimla ako sa naňho cez prestávky v škole, vždy keď ide okolo, pozeráš. Teraz je však posledný deň školy a ja si ho chcem užiť! Teda neprotestuj a poď!" vychŕlila so seba Viki a už ju aj viedla k úplne poslednému stolu. Bolo tam naozaj veľa ľudí, skoro na seba šliapali. Lucienne raz stúpila na nohu jednej starej panej, ktorá od bolesti vykríkla až sa celá pizzerka strhla a začala Lucienne vykladať o nejakom ochorení nôh. Nakoniec sa im však podarilo dostať k ich stolu, usadili sa a objednali si.
,,Tak, ako budeš vlastne tráviť prázdniny?" začala Viki.
,, Ešte neviem, asi pôjdem k babke ako každý rok, alebo pôjdeme k moru,... ešte neviem." zamyslene povedala Lucienne. ,, A ty?" spýtala sa aby reč nestála.
,, Neviem, ale asi pôjdeme s otcom najprv do Egypta na nejakú služobnú cestu, potom asi tiež k babke, potom do Thajska na zájazd a ešte asi ... " Lucienne prestala počúvať a zahľadela sa na opačnú stranu pizzerky. Sedel tam Lukáš. Smial sa s kamarátmi a jeho úsmev Lucienne úplne hypnotizoval. Jeho zelené oči svietili aj z diaľky a hnedé vlasy mal rozstrapatené. Zrazu pozrel Lucienniným smerom. Stretli sa im oči a Lucienne rýchlo odtrhla zrak a tvárila sa, že pozoruje muchubehajúcu po stole. Zrazu k nej akoby najprv len z diaľky doľahol nejaký hlas.
,, Lucienne... Lucienne.... Lucienne!" zakričala jej do ucha Viki. Lucienne pozrela na ňu ešte neprítomným pohľadom.
,, Lucienne uhni, máš nad sebou čašníka... " zatiahla Viki a prstom ukázala do hora. Nad Lucienne sa týčil mladý čašník a v ruke držal jej pizzu. Rýchlo uhla a pred ňou sa zjavila krevetová, jej najobľúbenejšia, pizza. Ani nečakala, zaželala Viki ,,dobrú chuť" a rýchlo sa pustila do jedenia.
****************************************************
Lucienne sa sama vracala domov tmavou uličkou. Pre Viki prišiel otec. Žiaľ, pre Lucienne neprišiel nikto. Jej rodičia sa o ňu vlastne skoro vôbec nezaujímali. Keď povedala, že ide von, oni sa len opýtali len kedy sa vráti domov a pustili ju. Nie, žeby si to necenila, ale bola by radšej keby o ňu prejavovali trochu väčší záujem, keby sa jej aspoň opýtali ,,S kým ideš von?" alebo niečo podobné...
Lucienne blúdili hlavou rôzne myšlienky. Myslela na Lukáša, na Viki, na rodičov, ... Keď tu zrazu sa pred ňou začala zoskupovať hmla. Nevidela si na krok a svietila sa mobilom. Zrazu pocítila ako do niečoho stúpila. Zodvihla nohu, pozrela dolu a tam uvidela plyšového medvedíka. Zdvihla ho a obzerala si ho. Asi ho stratilo nejaké dieťa, pomyslela si. Strčila macka do tašky a vykročila známou cestou domov. Nevedela však, že si v taške nesie väčšie bohatstvo, než si vedela predstaviť. Hoci to vyzeralo tak obyčajne - ako macko.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár