- Myslel si si , že ťa len tak ľahko opustím ?
Spýtala sa mama .
- Teraz sa nepýtajme som neskutočne šťastný , že žiješ .. všetci sme si mysleli , že si mŕtva .
Vtom pribehla aj Janny s dospelými a všetci hľadeli na Nickovu mamu ako na ducha . Nickov otec tiež vrúcne objal svoju manželku a a Nick priam cítil radosť . Mama sa k nemu sklonila a pobozkala ho na líce keď zrazu Nick cítil na chrbte chlad a všetci sa mu začali strácať . Pomaly omráčene otvoril oči a zistil , že je na mieste z ktorého už raz ušiel .
Vedľa neho ležala Janny ktorá sa tiež práve zobudila celá spotená .
Zrazu zaškrípali vráta a do dverí vošiel ozrutánsky muž. Prišiel k nim a chcel ich spútať lenže v tej chvíli v Nickovi vzbĺkol starý plameň hnevu a mužovi chcel dať jednu pod zuby . Ked sa o to pokúsil strážca ho jediným pohybom zložil k zemi .
- Ahojte ... som rada , že sa znova stretávame .
Kruto poznamenala Osvietená.
Nick len stál a s očami plnými nenávisti hľadel na Osvietenú a ani s nej nespustil zrak .
Vtedy sa Osvietená zarazila
- Hmmmm ... priam cítim ten plameň ktorý v tebe horí ale neobávam sa ho pretože mňa nemáš šancu zabiť.
- Uvidíme
Zavrčal Nick.
Osvietená to "prepočula" a pokračovala .
- Keďže vašich rodičov zatiaľ nemáme užite si posledné dni svojho života v pohode a šťastí ( uškrnula sa ) . Ale najprv nám poviete kde sú vaši rodičia!
- Nie nič nepovieme
Povedala Janny úplne pokojne
-Uvidíme . Vojaci do presvedčovacej miestnosti s nimi!!!
Janny aj Nickovi bolo jasné , že ich idú mučiť .
Na ich počudovanie vojaci sa len rozostavili . Dvaja k dverám a dvaja pred stôl na ktorom boli také dobroty čo mohli stáť asi 600 dolárov . Už bolo jasné čo majú za lubom . Načo ich mučiť a namáhať sa led ich môže presvedčiť hlad .
Každý večer ich hladných a vychudnutých odviedli do cely aby si vojaci oddýchli a každým dňom bola Osvietená zúfalejšia .
Posledný deň už ani jeden z nich nevydržal a požiadali si o rozhovor s Osvietenou .
Ked prišli len na nich posmešne pozrela a povedala :
- Ano zlatíčka chceli by ste mi niečo povedať .
-Hej
Odpovedal úplne zničený Nick
- Naši rodičia sú už von z kanálov v meste a skrytý v susednom meste pretože tu sa báli ostať .
Vysypala zo seba Janny
- Heh a prečo by som ti mala veriť ?
- Pozrite sa n a nás ako vyzeráme !
- Hmmm myslím , že vám verím pošle tam vojakov a vy chodte do cely prinesú vám jedlo .
Odviedli ich do cely kde hladný hladný čakali na tie dobroty .
- To bolo dosť riskantné
Povedal Nick
- Ale vyšlo to
usmiala sa z posledných síl Janny .
Zrazu sa otvorili dvere a tam stál strážnik ktorý neniesol dobroty ale nejakú hnusnú kašu ktorá vyzerala ako blato .
Obidvaja chceli namietať ale mali v ústach toľko slín , že jednoducho nemohli . Vrhli sa na kašu a pozreli sa na seba uvedomili si aké zvieratá sa s nich stali. Ľahli si spať a obidvom sa snívalo ako sú doma s rodičmi a sú šťastný. Zrazu obidvaja vstali pretože niekto potichu klopal na dvere ....
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kernoxermon
19. 12.decembra 2008 20:22
tomu sa hovorí skočiť z blata do kaluže (až na ten koniec)
Napíš svoj komentár