3. cast :D

Na druhý deň v škole sa pred vyučovaním stretol Martin s Evou. Stihli sa len pozdraviť, pretože obaja už meškali na vyučovacie hodiny. Keďže Martin mal 17 a Eva 16, nechodili do jednej triedy. Dohodli sa však, že sa po vyučovaní stretnú pred školou. Martin vedel, že by mal Eve povedať to, čo mu včera oznámil Stan, ale nemal dosť síl sa jej pozrieť do očí a povedať jej to, tak to zatiaľ nechal tak. Potreboval sa aj tak najskôr uistiť, či je to pravda, či naozaj Laura čaká jeho dieťa. A to by sa nedozvedel od nikoho iného, ako od nej. Musel ju však najprv nájsť, pretože pred pár dňami odišla z mesta. Martin celý deň rozmýšľal, či má ísť po škole za Evou. Vedel, že ona vytuší, že sa niečo stalo a to už by bol koniec. Po nudnej biológii sa stretol Martin so Stanom. Stan vyzeral úplne hrozne. Nevyspal sa.
- „Čau Martin, no ako sa máš?“
- „Lepšie ako včera ale horšie ako zajtra.“
- „A už si to povedal Eve?“
- „Nie a ani nepoviem!“
- „Ale mal by si.“
- „Aj keď si môj najlepší kamarát, nemáš právo mi hovoriť, čo by som mal alebo nemal!“
- „Veď ja chcem pre teba len to najlepšie.“
- „Sám viem, čo je pre mňa najlepšie... A už musím ísť na hodinu... a mimochodom aj tak si potrebujem všetko najprv overiť.
- „No OK ako myslíš. Tak sa maj.
Obaja sa rozišli do svojich tried. Martin však tú svoju nevedel nájsť. Vedel, že keby prišiel neskôr ako učiteľka, mal by veľké problémy, pretože sa mu toto už stalo viac krát. Ponáhľal sa ako len mohol, no keď prišiel do triedy bola tam už jeho učiteľka chémie. Volala sa Táňa a prezývali ju zmija. Nielen kvôli jej slizkému pohľadu ale aj kvôli tomu, že stále zvýrazňovala písmeno S. Túto učiteľku neznášala celá škola a kebyže sa nedrží na škole len z protekcie, tak je už dávno prepustená.
- „Podrák kde ste boli!?“ povedala Táňa
- „Prepáčte ale trošku som sa zdržal. Je mi to ľúto.“ odpovedal Martin
- „Toto bolo už piatykrát za mesiac. Porozprávam sa s triednou. A teraz si sadnite a opovážte sa vyrušovať.“
- „Ako poviete pani profesorka.“
Martin mal chuť ešte niečo povedať ale pre jeho dobro sa radšej zdržal komentáru lebo vedel, že aj tak bude mať dosť problémov s tým, že prišiel neskoro na hodinu. Celú hodinu sa snažil nezaspať alebo skôr spať tak, aby si to Táňa nevšimla. Čo sa mu však nepodarilo. Ku koncu hodiny si ho zavolala k tabuli, on však spal a nepočul jej výzvu.
- „Podrák, povedzte mi vzorec acetylanhydridu a švihom!“
Martin sa však neozýval...
- „Podrák!!!“
- „Áno pani profesorka?“
- „Vy spíte! Pôjdete so mnou do riaditeľne ale najprv ten vzorec!“
- „Nie nespal som, prepáčte. Aký vzorec? Nevnímal som trošku.“
- „Poďte so mnou, okamžite!“

 Napínavý príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu