Kniha ktoru pisem.. nema vsak este nazov :D:D.. 1. cast

Zatiahlo sa. Zvonku bolo počuť šušťanie listov a trávy. Vtáky prestali pospevovať. Aj otec, ktorý sedel v kresle, prestal pískať. Zdalo sa mu, že niekto klope na vchodové dvere, tak šiel otvoriť. Cestou sa zastavil pri mise s arašidmi v čokoláde a za hrsť si ich zobral. Otvoril teda dvere, v ktorých stál Martin – chlapec, ktorého Evin otec nemal vôbec v láske.
- ,,Je Eva doma?“ opýtal sa Martin.
- ,,Nie a pre teba ani nebude!“ odpovedal Evin otec.
- ,,Chcel som sa vám všetkým a hlavne jej ospravedlniť za to, čo som urobil. Prosím pustite ma za ňou.“
- ,,Nie!“ povedal otec a zabuchol dvere.
Martin sa pozrel na nebo a opýtal sa sám seba prečo podviedol dievča, ktoré ľúbi najviac na svete. Pohol sa smerom k svojmu bicyklu. Zrazu sa otvorilo strešné okno a z neho vykuklo dievča s chudou tvárou, s veľkými peknými očami, v ktorých žiarilo niečo, čo Martin nevedel bližšie špecifikovať. Bolo to niečo ako keď sa odrážajú slnečné lúče od žiarivo čistej a priezračnej vody.
- ,,Martin počkaj, nechoď ešte prosím. Odpusť otcovi, on vôbec nič nechápe.“ povedala Eva
- ,,Ale chápe to. Ja som debil, že som to urobil to, čo som to urobil. A práveže ty by si mi nemala odpustiť. Nemal som sem vôbec chodiť. To čo som urobil je neospravedlniteľné. Ja už musím ísť domov. Už sa aj tak rozpršalo a nechcel by som ísť po daždi. Uvidíme sa zajtra v škole.“ povedal Martin, nasadol na bicykel a odišiel.
Eva, zaslepená láskou k nemu, naňho márne ešte kričala, no on sa už nevrátil.
Zbehla dole po schodoch, otvorila chladničku, zobrala si nutelu, ktorú jej ráno doniesla stará mama a opäť potichu zmizla v útrobách svojej izby.
Bola polnoc. Vonku lialo ako z krhly. Vietor narážal na okná Evinej izby, akoby z nich chcel dušu vytriasť. Eva nevedela zaspať. Stále musela myslieť na to, čo sa stalo večer a na Martinovu návštevu. Keby som len tak mohla vrátiť čas, pomyslela si. Po dlhom a únavnom rozmýšľaní, ktoré aj tak k ničomu neviedlo, konečne zaspala.

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu