Keď som sa do toho pustil, nevedel som, kam až je človek schopný zájsť.

Keď som sa do toho pustil, nevedel som, kam až je človek schopný zájsť.
Zrazu predo mnou stál niekto a určoval tlkot môjho srdca. Človek, ktorého som nepoznal, ale veril som, že je, veril som že musí byť, lebo som ho potreboval. Do tej chvíle som nepremýšľal nad smrťou, nepremýšľal som nad životom, dnes už áno. Tá chvíľa bola pre mňa tak dôležitá, postaviť sa zoči-voči niekomu a dať všetko. Život je pre mňa nevyspytateľný, pre teba nie. Život je pre mňa chytiť si konečne niečo do dlaní, nie nechať si to pretiecť medzi prsty. Ty si nechávaš. Ponúkol som ti seba...bolo ti málo, lebo ľudská duša nestojí za nič, tak čo potom?? Bol by som tu, mohla si sa oprieť ja nepadnem.. nespadol by som keby si tu bola.
A teraz pri svite mesiaca, čakám čo bude ďalej. Ak vôbec má niečo prísť. Tak rád spomínam na tie chvíle, keď som bol s tebou...milujem tú nostalgiu vôňu tých dní. Napĺňa ma to, netušíš ako. Napĺňa ma to, lebo viem, že viem milovať. Kráčal som pod svetlom lámp a mal som úsmev na tvári, mal som teba.. všade si bola so mnou. Cítil som tvoje vlasy, cítil som to, čo sa nedalo vidieť. Ale bol som málo, príliš málo pre niekoho ako si ty. Keď som sa do toho púšťal, nevedel som, kam až som schopný zájsť..teraz viem, ak by si potrebovala pomôcť..ak by si kričala, prišiel by som, no musela by si mi sľúbiť, že zanecháš všetko. Všetko čo bolo a začneš od znova.

 Vyznanie

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu