Márne sa snažíš zabudnúť na mňa, márne sa snažíš nedvíhať telefón, darmo ma ignoruješ ja viem, že ťa to všetko zožiera. Že stále máš sny kde som ja, stále máš pocit že som s tebou, rozprávaš sa tak, akoby si hovorila so mnou, dýchaš akoby si dýchala pre mňa, viem to. Viem, že tak ľahko to neskončí a aj ak nechceš, toto bol len ďalší koniec, príde ich viac. Viníš ma zo všetkého čo sa ti stalo, všetko čo sa rozpadlo mám na vine ja, hlúposť! Dobre si vedela čo som zač, vedela si kto som, čo robím, kým si sa pustila do niečoho so mnou. Bola si odhodlaná, neskrotná, nenásytná, nevinná, sebaistá a púšťala si sa do toho s tým, že to máš pod kontrolou. Nemala si! Preto sa cítiš takto, nie mojou vinou, ale tvojou. Nemala si si to nechať u seba zájsť tak ďaleko, dovolil som si iba to čo si mi povolila, robil som len to čo si chcela, nič na silu. Tak neplač, nie pre mňa!

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
gaaragirl  2. 3. 2009 18:05
fuuu drsné.......a to teraz naozaj prežívaš s nejakou holkou alebo je to len príbeh?
Napíš svoj komentár