Myslím, že je to veta, ktorú ľudstvo bude poznať vždy .... každý sa raz ocitá na križovatke a pýta sa kam ísť ... byť či nebyť!
A ja?
Mám pocit, že neviem kam ísť ... nie, aj by som vedela, len som sa zasekla ... zasekla som sa v minulosti a aj keď si uvedomujem, že je to to najhrošie čo môže byť, som tam kdesi stále ...
Som v tej minulosti, ktorá bola taká krásna a neuvedomujem si prítomnosť ... ja len prežívam a nežijem ... neviem prečo to tak je ?
Možno preto, lebo sa bojím budúcnosti ... človek sa učí na svojich chybách, ale ja nie ! neustále a zbytočne ich akosi opakujem ...
Ale o tom som ani nechcela písať ...
Mojou najnovšou otázkou je, akou mám byť ...Oplatí sa byť dnes dobrou a otvorenou?
Rozhodla som sa byť takou povrchnou, akí su podstate mnohí ľudia, no ku mne to vôbec nepasuje ... to nie som ja, nech robím, čo robím .... presvedčila som sa o tom už minulý týždeň ... spravila som jednu vec ... vec, ktorú robí každý ( aj keď viem, že sa neoplatí robiť čo robia druhí a riadiť sa heslom: "Prečo by som si to nemohla dovoliť aj ja, keď to druhí robia?" ) ... Myslela som si, že to budem mať všetko pod palcom ... a neotvorím moje srdce ... malo to byť povrchné a vlažné ... ale nie je...
Moje myšlienky sa utekajú opäť len ku spomienkam a najradšej by som snívala o budúcnosti, no nemôžem ...
Len by ma to zničilo .... len snívam o tom, čo nemôže byť ....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár