neviem, kam ísť ... vlastne aj to viem, lenže nie som až taká silná na to, aby som sa tou cestou vydala...
Cesta, ktorá asi znamená neriešiť tých, ktorí ma nepotrebujú ... teda aspoň to potrebujú a ísť ďalej ... bez všetkého čo som kedy zlého zažila ...
Bez ťažobných myšlienok ....
Som asi až príliš dobrá a strácam už sama sebe cenu ... neznášam, keď vidím okolo mňa človeka, ktorý je môj kamarát a je smutný, zamyslený a ja mu nedokážem nijako pomôcť!
Prečo si nemôže uvedomiť, že aj on mán svoju cenu a miesto na tomto zvláštnom mieste, nazývaný ŽIVOT !?
hnevá ma to, lebo neustále omieľam to isté a on si mrmle, že už je všetko jedno a je stratený ... základ je mať sa rád a prijať svoj život taký aký je...
A ja? ...
Ja viem, že sa neoplatí už pomáhať v tomto prípade, lebo pomaly na to doplácam možnosťou mať niekoho, ktorému na mne záleží ....
Som stratená ... no nie až natoľko, aby som sa čoskoro postavila na nové nohy a vydala kdesi do neznáma ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár