Akože udalosti pred stretkom, kamošova bývala, Japonky a interaktívne pokračovanie... Dnes bez stručnosti

Dnes mám zlú náladu. Mobil mám už tri mesiace v oprave. Už som naňho aj zabudol a pripomenul mi Tomáš keď si pýtal číslo aby sme sa na stretko našli. Až vtedy mi došlo aký je pre mňa mobil dôležitý, tak som sa rozhodol zaobstarať si aspoň na čas nový, nie nový ale iný. Zašiel som za kamošom, je to taký typ kamoša, ktorý má všetko čo potrebujete. Prídete za ním pítate si aj nemožné a on vám to prinesie, takže jeden mobil nebol problém. Keď mi ho dával, upozorňoval ma že jeho používanie je dosť nebezpečné, ale je plne funkčný. Takže som si ho vzal. Je to klasická 3310 ale mne to stačilo. Večer si ho položím rovno na stôl k posteli, aby som nezabudol že ho mám. Ja dôležité veci zvyknem zabudnúť. Takže keď na vás zabudnem, berte to ako kompliment, ste pre mňa dôležitý.

Pokojne si spím, lebo spánok milujem. Rozmýšľal som o čase vstávania. Stretko až o druhej, stačí mi vstať na jednu. Spím... a spím až naraz hlasno zaznie tá klasická nokia zvučka.

Nechápal som kto mi to môže volať, každý vie že mám mobil v oprave a o tomto novom zatiaľ nikto nevedel. Zdvihnem a tam dievčenský hlas. "Dobré ráno, pekne si sa vyspal..." A začne nejaká baba vrieskať do telefónu. Nenávidím keď ma niekto zobudí a ešte viac keď k tomu nemá logický dôvod. Zložím, pozriem na čas 11:20 !!!

Akože diki
Hodím mobil na stôl a spím ďalej. O niekoľko minút ako naschvál zazvoní zasa. Druhý krát zobudený, zdvihnem. Zasa tá istá baba vrieska : "Ty si mi zložil, ty sviňa. Tak sa pozeraj..." A tentoraz to zložila ona.

Ráno sa dozviem, že je to kamošova bývala. Ktorá mu každý deň volá, on si už dávno mobil vymenil ale že vraj ma varoval...

Ok, tak je asi okolo pol druhej. Dám si Viedenskú kávu, sadne do parku a prídu za mnou dva Japonky. Začnú na mňa anglicky. Chceli aby som ich odfotil. Prečo nie, "Oh Yes". Fotím a fotím, asi si zakladali 500 stranový rodinný album. Moja angličtina nebola až taká dokonalá aby som im vysvetlil že nemám čas a musím ísť. Začali samé že posledná fotka musí byť extra. Nahli sa úplne k fontáne, milo sa usmievali. Ja stláčam červené tlačítko a nejde, asi došiel film. Teraz ako sa to povie po anglicky ??

Nahíňajú sa a usmievajú, kým ja listujem v hlave v oblasti angliny. Zjavne to už nemohli vydržať a obe sa pomaly kĺzali v vode. No fotka musí byť dokonalá, takže nič nedali vedieť, nič nehovorili, len sa usmievali. Až sa naraz prevážili a obe čľup do vody. Okamžitá reakcia, vstali začali niečo bľabotať a smiali sa. Utierali si zatky a stále sa smiali. Ja pri nich stojím s ich foťákom, trápne stojím a pozerám. Až si ma všimli, neviem či na mňa zabudli. Či im zaštrajkoval mozog a mysleli že foťák som im ukradol. Ale strhli mi fotoaparát s rúk, niečo zakričali a ušli.

Akože nieje zač

Nálada na hovno a akoby to nestačilo príšerne ma bolí hlava. Ale stretko bolo fajn, dokázal som svoju existenciu, videl som ako sa pripravuje jedlo za tri sekundy, dostal som kofolu zadara a idem spať.

Akože dovi dopo

Prichádza interaktívne pokračovanie. Od tadiaľto hore som písal cestou autobusom. Musel som si pred Snina festom, na ktorý som sa chystal urobiť malú zástavku na chate. Tam som rýchlo pohľadal stan, zobral zopár poskrývaných plechoviek a utekal na ďalší autobus do Sniny. Nehovorím že nebolo dobre, ale človeku ktorý miluje spánok sa veľa hudby neušlo. Počkal som na Polemic a potom zaspal. Už s lepšou náladou, som sa vybral ďalej, na Šíravu. Cestou vlakom píšem toto a ešte podpisujem na TS-ky s kamošovho notebooku.

Milujem rozmýšľanie za pohybu, perfektná stratégia na využitie všetkého času. Ipod došiel, financie tak isto, neviem čo budem na Šírave robiť. Ale najviac ma štve že neviem ako dopadli Hochshognerovci (neručím zato že som ich napísal správne). Kaliskej verím že vyhrala, neviem kto by jej mohol konkurovať. Takže správy o úspechoch Slovenskej výpravy na OH nechajte pod článkom v komentároch. Budem veľmi rád.

Idem sa najesť, možno bude niečo dobré, tak zatiaľ dovi-dopo.

Milujem pokračovania s časovým odstupom. Na obed nič dobré, nejaké čudné halušky a ako bonus 40 korunová Viedenská káva bez škorice. Využil som všetky zručnosti a šikovnosť aby som nič nerozlial, vo vlaku je piť kávu také napínavé. OK, asi za 15 minút som na Šírave. Pero mi už dochádza a nejak som sa nedostal k technológii pomocou ktorej by som to mohol uverejniť. Bude mi to ešte niečo trvať, tak pozdravujem BIRDZ, určite sa vrátim živý a zdraví.

Už som tu, kúpil som si noviny, takže už viem tri zlaté. Čína ich má okolo 30. Ale keď počítame že majú okolo 1 300 000 000 obyvateľov, Slovensko 6 000 000. Takže po dlhom počítaní my vychádza že keby sme boli rovnako veľká krajina mali by sme 22-krát viac zlatých medajlí. To znamená že sme lepší ako Čína. Môj tradičný optimizmus.

Voda je fajn, hudba skvelá. Mne sa tu páči, tak strávim tu zopár dní a vrátim sa na BIRDZ. O všetkom vám napíšem a budú všetci šťastný. Už nevládzem sršať optimizmus. Idem spať...

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu