Kráčaš a myšlienkami stojíš, čakáš a toho sa najviac bojíš. Stojíš a dívaš sa na ľudí, nikto tak ako ty neblúdi. Výsledok stane sa skutkom, všetko závisí nad tvojim úsudkom. Srdce hlave posiela správu, v nej stojí : "Nehuľ už toľko trávu!" Všetko sa to jednoducho začalo, a čo si stále odmietal, doteraz si to v hlave premietam, odmietať sa ti prestalo. Hlava sa ti zmenila, zloba sa ti zapáčila, matka ti od žiaľu penila, v trestoch ti nestačila. Teraz len stojíš, čakáš, či kráčaš v mysli, časom len strácaš, lebo sám vieš ako skončíš, smrti sa zotročíš... Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj