Teeneger in love

Konečne sa mi plnia sni. Nepotrebujem na to ani trápne modré zneba, stačilo trošku odvahy sa spítať jednoduchú otázku. Nahovorený na písanie som konečne odložil gitaru a znova začínam s trápnou polhodinkou vymíšľania vetičiek ktoré do seba dokonale zapadajú a dokopi dávajú zmisel. Ja už žiadny zmysel nepotrebujem. Končím zo všetkým čo som doteraz budoval, začnem zo všetkým novým čo som zameškal. Všetko čo som predstihol zanechám tým starším a ja budom konečne ten správny ja. Mám moju hviezdu, mám mnoho ďalších vecí a ľudí s ktorými už nechcem robiť to čo doteraz. Obmedzím toto vysedávanie na minimum, ráno cestou do školy nebudem meškať. Vstanem skôr a zmením prvú vec, stihnem autobus. Nebudú ma bolieť nohy po skejte a možno si konečne kúpim aj lístok. čierni pasažiar už nechcem biť, aj keď to bol jediný adrenalín na ceste autobusom. Budem zasa ten nudný Bobi, ktorého si vysnívali moji rodičia.

Nech je tak, mňa už fakt nebaví robiť veci zložité veci len pre osobný dojem alebo životný úspech. Ďalšou zmenou bude že sa už nestarám koľko chýb mi nájdete, priznám sa ja mám chyby rád. Rád ich robím, rád ich vidím a od teraz ich už nebudem opravovať.



"Nenávidím zmysel v nezmyselných veciach..."
Včetki moje napísané slová mi kamoši za uchom trikrát opakujú, žeby to bola ďalšia zmena. Konečne prestanem s týmto trápnim písaním, ktoré aj tak nikoho nezaujímajú. Končím zo starím životom a rozhodnutia prišlo s jednou odpoveďou. Ďakujem za váš čas, verím že si ho naplno užívate zmysluplnou činnosťou. Tak ako si všetko čas budem užívať aj ja. Triedneho pozvem ešte dnes večer na pivo, viem že nebude spať. Dám si dva kávy a pôjdem spať. Budem rozmýšľať ako si môžem zyniť život. Beriem gitaru do ruky, usmejem sa na moju star a spievam teeneger in love...

 Denník

1 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu