Milí denníček. Začnem tým že si zaspomínam, vo včerajšom článku som písal že mi fotrík chystá prekvapko na meniny. Chystal ho až do dnes, až si uvedomil že odovzdávanie zmeškal. Je z toho trošku vyvedený z mieri, ako môže zabudnúť na dátum, ktorý sám prilepil na čelo svojmu synovi. Proste to sa nemôže stať a je presvedčený že sa to nestalo. Popiera že vôbec mi niečo kúpil, aj keď som držal v ruke skalopevný dôkaz, bloček od notebooku. Drží sa tradície a môj darček mi nechce odovzdať. Tvrdohlavý, rovnako ako ja. Svoj darček dostanem na narodky, alebo až o rok.

Začal som mu vykať. Je to osvedčený, pre neho najtvrdší trest. Proste to nemá rád od cudzích a nieto ešte od vlastného syna. Pripadá si starí, on je starý. Len by chcel ostať taký ako pred desiatimi rokmi a úspešne sa mu to po psychickej stránke darí.

Prestal mi dávať vreckové a naznačil mi to slovami starý ľudia nemôžu rozdávať. Pred finančnou krízou ma delia len matkiny Pribinovia na jedlo a občasné vyhraté stávky.

Zložitú rodinnú atmosféru ešte viac zahusťujú účty za mobil. Proste sa od neho neviem odtrhnúť. Bohužiaľ, nezastupujem žiadnu dôležitú diplomatickú funkciu a rovnako ako ďalší jednoduchý občania musím za telefonovanie platiť. Čo sa fotríkovi nepáči a začína mi naznačovať že buď si to budem platiť sám alebo ma odpojí.

Takto pokračuje veľmi hlúpa a tvrdohlavá hádka, ktorá začala darčekom. Ešte si spomeniem na moje meniny, budem si na nich pamätať ešte dlho. Pretože mi prišlo veľa gratulácii a ani som si neuvedomil že som taká kapacita...

Minule som písal o balíku, ktorý mi došiel. Bol to planý poplach, nebol pre mňa ale nejakého môjho menovca. Po dlhých zisteniach vyšlo najavo že to je o dvadsať rokov starší pán, ktorému došli nejaké rybárske potreby.

Milí denníček, dochádzajú mi slová. Už len spomeniem že v sobotu mi príde sesterka. Wau, nieje čo dodať...

 Denník
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár